Letra A
- Details
- Category: Letra A
a. f. Pu’ae avañe’ẽ meicha ipúva. 2. prep. Pe, me, ve, re, rehe. a costa de. Pýri. a él, a ella. Ichupe, chupe, hese. a menudo. Jepi. a mí mismo. Chejupe. a sí mismo. Ijehe. a tiempo. Javete.
abajo. adv. Yvýpe, guýpe, guývo. 2. interj. Hýpy. a. de. Guýpe. por a. Oguývo.
abalanzarse. prnl. Ñemombo, jeity, guahẽ.
abanderado, da. m. y f. Poyvi rerahaha, tetã ao rerahaha.
abandonado, da. adj. Jehe’a, churi, jeheja.
abandonar. tr. Heja, jei, piã, motyre’ỹ. 2. prnl. Rekoreheja.
abandono. m. Jeheja, pore’ỹ. a. colectivo. Jahapa, piã. a. mutuo. Jueja.
abanicar. tr. Peju. 2 prnl. Jepeju.
abanico. m. Jepejuha, pejuha.
abaratar. tr. Mboguejy, hepyguejy.
abarcar. tr. Ha’ãmba, reko poguýpe, jajapyhy, jagarra, ñañuã, ñañuvã.
abastecer. tr. Ruruka, rahauka, tekotevẽva, mohembi’u.
abasto. s. Ñemoguahẽ. dar a. Katujejapo. mercado de a. Hi’upyrã renda.
abatatar. tr. Picha.
abatido, da. adj. Kangy, mbokue, tindy, soso.
abatir. tr. Motindy, mbopepo’a, mokangy.
abdicar. intr. Jei, timbo, kúi.
abdomen. m. Tye, tyeguy, tyepore’ỹ.
abecedario. m. Achegety.
abeja. f. Eiru, jate’i.
abejón, abejorro. m. Mamanga.
aberración. f. Javy, javy ikoe.
abertura. f. Jepe’a, jepe’aha, juru, pa’i, mbiti.
abierto, ta. adj. Jepe’a, jái.
abigarrado, da. adj. Para.
abigeato. m. Tymba ñemonda.
abigeo. m. Tymba mondaha.
abismo. m. Yvykua, apyra’ỹ, kua hugua’ỹ.
ablandar. tr. Mohu’ũ. 2. prnl. Hu’ũ.
abochornar. tr. Motĩ, picha, mbyakuvo.
abofetear. tr. Hovapete.
abogado. m. Pysyrõha, tekojoja pytyvõha.
abogar por. exp. Ne’ẽ... rehe, jerure... rehe.
abolladura. f. Pyko’ẽ, pygua.
abollar. tr. Mbopygua, mbopyko’ẽ, mombe.
abombado, da. adj. Tavyrai.
abominar. fr. Py’aro, py’avai.
abonar. tr. Mboyvykyra, yvy moporã, yvy mboavevo.
aborigen. m. Ypykue.
abortar. intr. Membykua, mbopaha.
abortivo, va. adj. Membykuáva, momembykuáva, poromomembykuáva. U. t. c. s.
abrazar. tr. Añuã, ñañuã, ñuã, ñuvã, ñañuvã.
abrazo. m. Ñañuã, ñañuvã.
abrevadero. m. Ygua, y’uha.
abrevar. tr. Mboy’u.
abreviar. tr. Mombyky.
abridor. m. Pe’aha.
abrigar. tr. Jaho’i, ñuvã, ñuã, mama.
abrigo. m. Jejaho’iha, mo’ãha, ñuãha, ao pohýi, sáko puku, ao aku, ahoja.
abril. m. Jasyrundy.
abrir. tr. Pe’a, mboty’o, pevu. a. la boca. Jejurupe’a. a. las piernas. Jepyjái, takambyjái. a. los ojos. Jesape’a, hesape’a. a. y cerrar de ojos. Tesapirĩ. 2 prnl. Jei, jepe’a. a. una flor. Jera.
abrojal. m. Ñuatĩndy.
abrojo. m. Ñuatĩ.
abrumado, da. adj. Heko asýva.
absceso. m. Susu’a, kuru, jati’i.
absolución. f. Angaipa jejora.
absolver. tr. Jora, moñyrõ.
absorber. tr. Pyte.
abstenerse. prnl. Jejoko, heja.
abuela. f. Jarýi, machu.
abuelo. m. Tamói, taita, taita guasu.
abultar. tr. Mbotuicha.
abundancia. f. Teta.
abundante. adj. Heta, heta porã.
abundantemente. adv. Heta, popy’ỹi.
abundar. tr. Mumu, reta.
aburrido, da. adj. Kaigue, mongueráiva, jy, ay, so’o.
aburrir. tr. Monguerái, mbyaju. 2. prnl. Kuerái.
abusar. intr. Puru vai.
acá. adv, Ápe, ko’ápe, kyvo. de por a. Ko’águio. hacia a. Ko’ápeo.
acabamiento. m. Paha.
acabar. tr. Momba, mohu’ã. 2. prnl. Pa.
acacia. f. Kurupa’y.
acallar. tr. Mokirirĩ.
acaloramiento. m. Py’araku, akãraku, mbyry’ái.
acalorar. tr. Mbyaku, mombyry’ái, mbohuguyraku. 2. prnl. Akãraku.
acariciar. tr. Havi’u, mokunu’ũ, mochichĩ, rochichĩ, pichy, pete.
acarrear. tr. Roja, rova, guerova.
acaso. adv. Herungua, ikatu, nune, mañeípa, nga’u, añeĩ.
acatar. tr. Jaivy, ñakãity.
acaudalado, da. adj. Pirapire hetáva.
acceder. intr. Neĩ, ñeĩ, moñeĩ, mboaje.
acción. f. Tembiapo.
acechanza. f. Ñemaña ñemi.
acechar. tr. Mangea, ma’ẽ ma’ẽ, maña ñemi, moñuhã, hapera’arõ.
aceite. m. Ñandyry, ñandy.
aceitoso, sa. adj. Ñandy.
aceleradamente. adv. Pya’e.
acelerar. tr. Mbopya’e, myagẽ.
acento. m. Muanduhe, pytuhẽ. a. tónico. Muanduhe. a. nasal. Muanduhe tigua. a. oral. Muanduhe jurugua. a. prosódico. Muanduhe pureko.
acentuar. tr. Momuanduhe, muanduhe.
acepción. f._He’iséva.
aceptar. tr. Ñeĩ, mboaje.
acequia. f. Y rape, ysyry rape.
acercar. tr. Mboja, moaguĩ, roja. 2. prnl. Ja, ñemoaguĩ.
acertar. tr. Japi, api, juhu añeteha.
acertijo. m. Kuaapyrã, maravichu.
achacar. tr. Mboja, jopy.
achacoso, sa. adj. Hasy katu, okalukáva, marachachã.
achaque. m. Mba’asy.
achatado, da. adj. Pe.
achatar. tr. Mbope, mombe.
achicar. tr. Momichĩ. 2. prnl. Ñemomichĩ, ñemomirĩ.
achicharrar. tr. Moka’ẽ. a. el sol. Tini.
achispado, da. adj. Pichoro.
aciago, ga. adj. Pane.
acíbar. m. Mba’ero.
acibarar. tr. Mboro.
acicalar. tr. Moporã, mbojegua.
acicatear. tr. Mboguata, karãi, kutu.
acidez de estómago. Py’ahái.
ácido, da. adj. Hái. 2. m. Mba’ehái.
aclarar. tr. Myesakã, mohesakã, muesakã, mosakã. a. el día. Ko’ẽmba, ko’ẽti, ko’ẽju, ko’ẽsoro.
acné. m. Jari’i.
acobardar. tr. Mongyhyje, mondýi, mbopy’amirĩ. 2. prnl. Kyhyje, ñemomirĩ, jepicha.
acoger. tr. Moguahẽ.
acollarar. tr. Mbojoaju, mosã.
acometer. tr. Taky, jepoi, guahẽmba, ñembojapaite.
acomodar. tr. Mohenda.
acompañamiento. m. Ñemoirũ. a. de comida. Týra.
acompañante. como Irũ.
acompañar. tr. Moirũ. 2. prnl. Ñemoirũ, ñoirũ, jogueraha.
aconsejar. tr. Hekombo’e.
acontecer. intr. Jehu.
acontecimiento. m. Tembihasa, tembiasa.
acopiar. tr. Kopia, akopia.
acordar. tr. Ñemoñe’ẽpeteĩ. 2. prnl. Mandu’a, ñemomandu’a, py’aho.
acorralar. tr. Mongora.
acortar. tr. Mombyky.
acostar. tr. Moñeno. prnl. Ñeno.
acostumbradamente. adv. Jepi.
acostumbrado, da. adj. Jepokuaa.
acostumbrar. tr. Pokuaa. 2. prnl. Jepokuaa.
acrecentar. tr. Mboheta.
activo, va. adj. Kyreỹ, ha’eve.
acto. m. Tembiapo. en el a. Upévo, upeitévo.
actual. adj. Ko’ãgagua, ãgagua.
acuático, ca. adj. Ypegua, y rehegua.
acuchillar. tr. Kutu, porokutu, mba’ekutu.
acudir. intr. Je’ói, hua’ĩ, ko’i, u, ju.
acuerdo. m. Nemoñe’ẽpeteĩ. de a. Néi, neĩ, guéno.
acumular. tr. Mbyaty, mbojo’a.
acunar. tr. Torore.
acuoso, sa. adj. Y rei.
acurrucado, da. adj. Aturu, akuruchĩ.
acurrucarse. prnl. Ñemoakuruchĩ.
acusar. tr. Mombe’u.
adagio. m. Ñe’ẽnga.
adelantar. tr. Motenonde. 2. prnl. Henonde’a.
adelante. adv. Tenonde, tenondépe. 2. interj. Nápy. de aquí en a. Agui rire. hacia a. Tenondévo.
adelgazar. intr. Ñembopo’i, ñembopiru. 2. tr. Mbopo’i, mbopiru.
ademán. m. Tetemýi, teteñe’ẽ.
además. conj. Ha, avei, hi’ári, hi’ariete, kóva rire. a. de. Ári.
adentro. adv. Pype, kotypýpe. adentro de. Pe, pýpe, pype. lo de a. Ipypegua.
adherido, da. adj. Joaju, juaju.
adherir. tr. Mboja. 2. prnl. Ja, joaju.
adhesión. f. Joaju, juaju.
adiestrado, da. adj. Katupyry.
adiestrar. tr. Mbokatupyry.
adivinanza. f. Maravilla, mba’emotepa, maravichu, porandupyrã.
adivinar. tr. Jurupyasy.
adjetivo. gram., m. Teroja.
administrador, ra. m. y f. Ñangarekohára, sãmbyhyha.
administrar. tr. Moangapyhy, ñangareko, sãmbyhy.
admirable. adj. Hechapyrã, momorãmbyrã.
admiración. f. Porãngareko.
admirar. tr. Momorã, momba’e, porãngareko, hecharamo. cosa digna de a. Techapyrã.
admitir. tr. Moneĩ.
adobar. tr. Myatyrõ, mbohe.
adobo. m. Mboheha.
adoctrinar. tr. Mbo’e, hekombo’e.
adolescente. com. Mitãrusu, ta’yrusu.
adonde. adv. rel. Hápe, háre, ha rupi.
adónde. adv. int. Moõ, mamo.
adoptivo, va. adj. Anga. hija a. Rajy‘anga, memby’anga. hijo a. Ra’yanga, memby’anga.
adoquín. m. Itape.
adoración. f. Tupaitũ.
adorar. tr. Hayhu rasa.
adormecer. tr. Monge.
adormecimiento. m. Kevy. 2. Jehýi.
adornado, da. adj. Jegua.
adornar. tr. Moporã, mbojegua. 2. prnl. Jegua.
adorno. m. Jegua, jeguaka.
adquirir. tr. Jogua. a. envergadura. Hovana.
adueñarse. prnl. Ñembojára, ñemomba’e.
adulado, da. adj. Mboaguarapyre, mbojuruhe’ẽpyre.
adulador, ra. adj. Oporomboaguaráva, ombojuruhe’ẽva. U. t. c. s.
adular. tr. Juruhe’ẽ, mbojuruhe’ẽ, mboaguara, rochichĩ, pichy, japichy.
adulón, na. adj. Omboaguaraséva. U. t. c. s.
adúltero, ra. adj. Hembirekópe omomokõiva, ménape omomokõiva, moakãratĩva.
adulterar. tr. Moambue pokarẽme.
adulto, ta. adj. y s. Kakuaagua.
adverbio. gram., m. Ñe’ẽteja.
adverso, sa. adj. Mbohováiva, pane.
advertencia. f. Ñemomarandu.
advertir. tr. Momarandu, kuaauka, ñatõi. 2. Resaho.
aeroplano. m. Guyratã, pepo’atã, aviõ.
afable. adj. Horýva, py’aporã, pireporã.
afamado, da. adj. Herakuã.
afán. s. Tembiapo. a. de poseer algo. Taryrýi.
afear. tr. Mbovai, mbyai.
afectuosamente. adv. Tayhupápe.
afectuoso, sa. adj. Oporohayhúva, oporombohetia’éva.
afeitar. tr. Hendyvapo. 2. prnl. Ñendyvapo, ñehendyvapo.
afeminado. adj. Kuñareko, monflórito.
afijo. gram., m. Ne’ẽky, ñe’ẽja.
afilado, da. adj. Haimbe.
afiladora. f. Mohaimbeha, itaky.
afilar. tr, Haimbe’e, mohaimbe. 2. parag. Ñemboki.
afinar. tr. Mbojoja, mosỹi, mopererĩ. a. instrumento musical. Atõi, ñatõi.
afirmación. f. Ñemoañete, moneĩ.
afirmar. tr. Moañete. a. con la cabeza. Ñakãity. a. los pies. Jepytaso.
afirmativo, va. adj. Moneĩva.
aflicción. f. Py’apy, jepy’apy, angata, vy’a’ỹ, tembiasy, ñembyasy.
afligir. tr. Mbojahe’o, moangata, mbopy’atyai. 2. prnl, Ñembyasy, jepy’apy.
aflojar. tr. Mongu’e, poi.
afonía. f. Pyáu, ñe’ẽ pyáu, ahy’o pyáu.
afónico, ca. adj. Ahy’o kororõ, ahy’o pyáu.
afortunado, da. adj. Ka’avo, ipo’áva.
afrecho. m. Rora, rorakue. a. de mandioca. Typyraty.
afrontar. tr. Hovake, mbohovái.
afuera. adv. Okápe. de a. Okaraygua.
agachado, da. adj. Karapã, jayvy.
agachar. tr. Mokarapã, mboyvy. a. el cuerpo. Jayvy. a. la cabeza. Ñakãity, ñakãyvy, ñetinga. 2. prnl. Jayvy, ñakãity.
agalla. f. Pira ahy’o.
ágape. m. Karu guasu.
agarradero, ra. m. y f. Ýva, jyva.
agarrar. tr. Pyhy, japyhy, pojái, kuãcha’ĩ, javo’o. 2. prnl. Ñakarama, jepokói.
agasajado, da. adj. Jererohorýva. U. t. c. s.
agasajar. tr. Mbovy’a, rohory, guerohory.
ágave. amb. Karaguata.
agenda. f. Apopyrã.
agente. m. Ojapóva. a. de policía. Tahachi.
ágil. adj. Pyryrỹi, katupyry, rari, vevúi, sambo.
agilidad. f. Pyryrỹi.
agitación. f. Juku’a, py’atarova.
agitar. tr. Mbokacha, mbovava, mbojehe’a. a. líquido. Mbokuchu.
aglomeración. f. Ñembyaty, aty, ndy.
aglomerar. tr. Mbyaty. 2. prnl. Ko’i, chichĩ.
agonizar. intr. Jehekýipota, manombota.
agosto. m. Jasypoapy.
agotado, da. adj. Hypa. 2. Kane’õ.
agotamiento. m. Kangy, kane’õngue.
agotar. tr. Momba. a. el líquido. Mbohypa. 2. prnl. Pa, kane’õ.
agraciado, da. adj. Juky.
agradable. adj. Porã, horýva, piro’y. a. al gusto. He.
agradar. tr. Mbovy’a.
agradecer. intr. y tr. Hechakuaa, mba’erechakuaa, aguije, aguijeve me’ẽ.
agrandar. tr. Mbotuicha, momba‘eguasu.
agrario, ria. adj. Okaragua, kokuegua.
agravante. adj. Ombovaivéva. U. t. c. s.
agravar. tr. Mbovaive.
agraviar. tr. Ñemyrõ, ja’o.
agredir. tr. Rairõ, jepoi.
agregado, da. adj. Mbojoapypyre. 2. m. Mbojoapy.
agregar. tr. Mbojo’a, mbojoapy, moĩve. a. agua. Mbohykue.
agreste. adj. Hesaite, koygua.
agriar. tr. Mbohái, mboro, mbopochy.
agrícola. adj. Kokuegua, ñemitỹ rehegua. producto a. Temitỹngue, koga’a.
agricultor. m. Chokokue, temitỹhára, ñemitỹhára, kokueguára, kokue jára.
agriera. f. Py’ahái.
agrietar. tr. Mbojeka, mbotiri. 2. prnl. Jeka, tiri.
agrio, gria. adj. Hái.
agrisado, da. adj. Morotĩũ, apatĩ.
agrupar. tr. Mbyaty.
agua. f. Y. a. bendita. Y karai. a. caliente. Ytaku. a. de lluvia. Amandykyre. a. salada. Jukyry. acabarse el a. Ypa. agregar a. Mbohykue. charco de a. Yno’õ. debajo del a. Yguy. del a. Y rehegua, ypegua. perder a. Yga. ruido de a. que corre. Guilili. sacar a. Yjara. sonido de a. que gotea. Guelele. tierra en medio de a. Ypa’ũ.
aguacero. m. Amangy, ama pororo, ama guasu, ama sapy’a, ama charara.
Aguachento,ta. adj. Ay, y rei.
aguacil. m. Ñahatĩ.
aguada. f. Ygua.
aguado, da. adj. Y rei, hi’ýva.
aguafiestas. Com. Vy’a mbyaiha.
aguamiel. f. Alóha.
aguantar. tr. Jejoko, pytaso.
aguardar. intr. y tr. Ha’arõ.
aguardiente. f. Guaripóla, guari, káña, jakare ry’ái, jaguarete ry’ái.
agudeza. f. Apýra akua. 2. Ñe’ẽ arandu. a. visual. Tesapyso.
agudo, da. adj. Akua, hakua.
agüero. m. Ta’uvõ.
aguijón. m. Popĩa.
águila. f. Taguato.
aguja. f. Ju. enhebrar la a. Jumosã.
agujerear. tr. Mbokua.
agujero. m. Kua, kuára.
agusanado, da. adj. Haso, hasóva.
agusanarse. prnl. Raso.
¡ah! interj. E’a, ¡ha!
ahí. adv. Pépe, upépe. de a. Upégui. por a. Upérupi. más a. Upepeve. a. mismo. Pepete, upepete.
ahijada. f. Tajýra ra’anga, tajyranga, memby’anga.
ahijado. m. Ra’yanga, memby’anga.
ahogado, da. adj. Ho’yguýva. U. t. c. s.
ahogar. tr. Moñapymi, mbo’yguy, juvy. 2. prnl. Yguy.
ahogo. m. Pytuho, pytupa.
ahondar. fr. Mbohypy.
ahora. adv. Ko’ãga, ãga, ange. a. mismo. Ko’ãgaite, ãgaite. desde a. Aguive. hasta a. Akói.
ahorcado, da. adj. Juvypyre.
ahorcar. tr. Juvy.
ahorrado, da. adj. Ñongatupyre, mono‘õmbyre.
ahorrar. tr. Ñongatu, mohemby, myakate’ỹ, mono’õ.
ahuecar. tr. Mopyko’ẽ, mbokua.
ahumar. tr. Mohatatĩ, motimbo.
ahuyentar. tr. Mondýi, mosarambi.
aindiado, da. adj. Ava reko, ava joguaha.
airado, da. adj. Pochy.
aire. m. Yvytu, ára pytu. corriente de a. Yvytu rape.
airear. tr. Mboyvytu, peju. 2. prnl. Jepeju.
aislado, da. adj. Ha’eño.
aislar. tr. Moha’eño.
ajar. tr. Mbyai, mbopiru, haru, javyky vai.
ajeno, na. adj. Tapicha mba’e, mba’e’ỹ, ambue mba’e.
ají picante. m. Kumbari, ky’ỹi.
ajorca. f. Pyapy kyja.
al. exp. Pe, me, vo, vu, aja, kuévo, nguévo.
ala. f. Pepo.
alabado, da. adj. Ñemomorãmby.
alabanza. f. Momba’eguasu. a. interesada. Kele’e.
alabar. tr. Momorã, momba’e, mboaguara.
alacrán. m. Japeusa.
alambre. m. Inimbo hatã.
alargar. tr. Mbopuku, vyso. a. la mano. Pojái, ropojái.
alarido. m. Sapukái.
alba. f. Arasẽ, ko’ẽmbota, ko’ẽmby, ko’ẽtĩ, ko’ẽju.
albañal. m. Y ky’a syryha.
albañil. m. Óga apoha, óga apohára.
albergar. tr. Moguahẽ, mbohupa.
albóndiga. f. Apu’a. a. de carne. So’o apu’a. a. de maíz. Vori, vorivori.
alborada. f. Ko’ẽtĩ, ko’ẽmby, ko’ẽju.
alborotar. intr. Ayvu, ayvuapo, 2. tr. Mosarambi.
alboroto. m. Tyapu, ayvu.
alcahuete. m. Jurupipi.
alcahuetería. f. Mañandára, kurupi rembiapo.
alcalde. m. Táva ruvicha.
alcancía. f. Viru ryru.
alcanzar. tr. Hupyty, guahẽ, moingo, pojái. 2. prnl. Jehupyty. a. mutuamente. Jupyty.
alcohol. m. Alko, pohãjuka káña orekóva.
aldea. f. Táva.
alegrar. tr. Mbohory, mbovy’a. 2. intr. Porombovy’a. 3. prnl. Vy’a, rory, jererohory.
alegría. f. Tory, vy’a, tetia’e.
alejar. tr. Momombyry. 2. prnl. Ñemomombyry.
alero. m. Ogapepo.
aleta. f. Pira pepo.
aletear. intr. Pepe, perere.
alfabeto. gram., m. Achegety.
alfarero, ra. m. y f. Kambuchi apoha, ña’yũre omba’apóva.
alfiler. m. Arapire.
alfombra. f. Ao yvy rehegua. a. de cuero. Karóna.
alforja. f. Vuruháka, mba’yru.
alga. f. Ygáu.
algarabía. f. Ayvu vy’a.
algarrobo. m. Yvope.
algo. pron. Peteĩ mba’e. 2. adv. Hetãmive, nunga, gy, ngy, vy, katu, mi.
algodón. m. Mandyju. limpiar el a. Hesa’ỹijo.
algodonal. m. Mandyjuty.
alguacil. m. Ñahatĩ.
alguien. pron. Máva, ava.
algún. adj. Oimeraẽ.
alguno, na. adj. Oimeraẽ. algunas veces. Jepi. 2. Pron. Oimeraẽva.
alhaja. f. Jeguaka.
alicaído, da. adj. Pepo’a.
alienado, da. adj. Tavy, tarova.
aliento. m. Pytu, pytuhẽ. mal a. Jurune.
alimentar. tr. Mongaru, hembi’ume’ẽ.
alimenticio, cia. adj. Poromongarúva.
alimento. m. Hi’upy, je’upy, tembi’u. a. que acompaña. Týra.
alinear. tr. Mbohysýi.
aliñar. tr. Myatyrõ.
alisar. tr. Mosỹi, mopesỹi, moapesỹi, korocho’o.
alistar. tr. Mbosako’i.
aliviar. tr. Mombytu’u, jora. 2. prnl. Pytu’u.
aljibe. m. Y mono’õha.
allá. adv. Amo, upépe, peamo.
allanar. tr. Mbope, moapesỹi. a. domicilio. Sururu ógape.
allegado, da. m. y f. Pehẽngue.
allende. prep. Mboypýri.
allí. adv. Pépe, upépe, yvapo. por a. Upérupi.
alma. f. Ánga, ã, pytu, teko, korasõ. a. de difunto. Angue.
almacén. m. Ñemuha, volícho, almasẽ.
almácigo. m. Máta ra’y.
almendra de coco. Mbokaja ra’ỹi.
almíbar. m. Eíra rykue, asukary.
almidón. m. Aramirõ. crema de a. Kandial. torta de a. Mbeju, chipa.
almidonar. tr. Moaramirõ.
almohada. f. Aramboha, akangyta, akangata.
almorzar. intr. Rambosa, karu.
almuerzo. m. Rambosa, rambosaguã, karu, karu asaje.
alocado, da. adj. Tarova, tavyrai, púa, puatarara.
alocución. f. Ñe’ẽ.
alojar. tr. Mbohupa, moguahẽ.
alonsito. m. Guyrajura, ogaraity.
alquilar. tr. Poruka hepýre.
alrededor. m. Jere. 2. adv. Jerére.
altanería. f. Jererovu.
altanero, ra. adj. Tĩ’atã, juru’atã, jero.
altar. m. Ita karai, ita marangatu.
alterar. tr. Moambue, mbopy’atarova.
altercado. m. Ñorairõ.
alternar. tr. Mopa’ũ, mbojopyru.
alto, ta. adj. Yvate, puku, yvuku.
alto. adv. Yvate. 2. interj. Epyta.
altura. f. Yvatekue.
aludir. tr. Ñe’ẽreity.
alumbrar. intr. y tr. Hesape, myataindy, muataindy, moataindy. 2. Memby.
alumno, na. m. y f. Temimbo’e. a. de la escuela. Ekueléro, ekueléra.
alusión. f. Ñe’ẽreity.
alzar. tr. Hupi, mopu’ã, mboguy. a. la cabeza. Ñakãupi. a. los ojos. Jesaupi. a. la ropa. Jepepi.
ama. f. Kuñakarai. ama de casa. Machu, óga jára.
amabilidad. f. Tekoporã.
amable. adj. Hory, juky, hetia’e, py’arechaukaha.
amado, da. adj. Ojehayhúva, momoramby, hayhupyre, hayhupy, hecharamomby, ka’avo. 2. m. y f. Tembiayhu, tayhupára, tayhupy.
amagar. tr. Ha’anga.
amamantar. tr. Mokambu.
amancebado, da. adj. Oñemokuñáva, oñemokuimba’éva, oikóva kuñándi omenda’ỹre, oikóva kuimba’endi omenda’ỹre.
amancebarse. prnl. Iko kuña ha kuimba’e oñondive menda’ỹre.
amanecer. m. Ko’ẽ, ko’ẽtĩ, ko’ẽju, ko’ẽmby, ko’ẽmba, koẽ’vy, ko’ẽngy, arasẽ, ko’ẽpytã, ko’ẽsoro, ko’ẽtĩsoro, ko’ẽ sakã. 2. intr. Ko’ẽ. hacer a. Moko’ẽ.
amansar. tr. Mbopy’aguapy, momymba.
amante. m. Ndivegua, irũ, tayhupára, tembiayhu. a. furtivo. Sombréro ka’a.
amar. tr. Hayhu. amarse recíprocamente. Joayhu.
amargado, da. adj. Py’aro.
amargar. tr. Mboro, mbopy’aro, mbohái.
amargo, ga. adj. Ro.
amargura. f. Ro, rokue, mba’ero.
amarillento, ta. adj. Sa’yjungy, sa’yjuvy, sa’yju nunga.
amarillo, lla. adj. Sa’yju, ju, hesa’yju.
amarra. f. Temiapytĩ sã.
amarrado, da. adj. Jokuapyre, ñapytĩmbyre.
amarrar. tr. Jokua, ñapytĩ.
amasar. tr. Sova, patuka, mbojehe’a, jatyka.
amazona. f. Kuña kavaju arigua.
ambición. f. Pota asy, taryrýi.
ambicioso, sa. adj. Taryrýi.
ambiente. m. Arapytu, jere, tekoha, koty.
ambos, bas. adj. Mokõive. 2. pron. Mokõivéva.
ambulancia. f. Hasýva mba’yrumýi.
amedrentar. tr. Mongyhyje, mopy’amirĩ.
amén. m. Paha, taupéicha.
amenazar. tr. Ha’anga, ja’o.
ametralladora. f. Piripipi.
amiga. f. Angirũ, che áma, chamíga, kompi, tayhupára.
amígdala. f. Ahy’o ra’ỹi, ajúra ra’ỹi.
amigo. m. Angirũ, tayhupára, kompi, lopi, pa’i, mitã, chamígo, che ra’a. ser a. Ja’e.
amistad. f. Tekoayhu, joayhu.
amnesia. f. Tesarái rasy.
amnistía. f. Ñyrõ.
amo. m. Jára, terekua, karai, patrõ.
amonestación. f. Marandu.
amonestar. tr. Momarandu, ñemoñe’ẽ.
amontonamiento. m. Ñembyaty.
amontonar. tr. Mbyaty, mbojo’a. 2. prnl. No’õ.
amor. m. Mborayhu, tembiayhu, tayhu, porayhu. a. mutuo. Joayhu.
amoratarse. prnl. Ñemohũngy.
amordazar. tr. Jurujokua, jurumboty.
amorosamente. adv. Tayhupápe.
amortiguar. tr. Mombegue, mbovevúi.
amotinar. tr. Mopu’ã.
amparo. m. Ñemo’ã, ñeñuvã, ñepytyvõ.
ampliar. tr. Mbotuichave, pyso, mbopy.
amplio, plia. adj. Pyrusu.
ampolla. f. Mbiru’a, apiru’a, akamambu.
ampollar. tr. Mboapiru’a.
amputación. f. Ñekytĩ.
amputado, da. adj. Apĩ.
amuleto. m. Kurundu.
amurallar. tr. Mongora.
anacrónico, ca. adj. Ymaguare, hi’arahasámava.
anal. adj. Tevi rehegua. orificio a. Tevikua.
analfabeto, ta. adj. Omoñe’ẽ’ỹva kuatia, olee’ỹva, ohai’ỹva.
analgésico. m. Tasy pe’aha.
análisis. m. Ñehesa’ỹijo.
analizar. tr. Hesa’ỹijo.
análogo, ga. adj. Joja.
ananás. m. Avakachi, vakachi, píña.
anaranjado, da. adj. Pytã’yju.
anarquía. f. Teko mburuvicha’ỹ.
anca. f. Tumby. en ancas. Pýri.
ancho, cha. adj. Py, pe, pyrusu, pyguasu. 2. m. Pykatu.
anchura. f. Pykatu, pykue.
anciana. adj. femenino. Guaiguĩ, guaimi, lechãi, le’ũ. U. t. c. s.
anciano. adj. masculino. Tuja, lekaja, lepiju. U. t. c. s.
ancla. f. Yga ty’ãi.
anda, andá. v. Tereho. 2. interj. Néike.
andanzas. f. Tembiasa.
andar. intr. Guata, ho, ha, japi, pykúi. 2. Iko, jeiko. a. en cuatro patas. Poñy. a. sin rumbo. Tavahu. hacer a. Mboguata.
andate. v. Tereho.
andrajo. m. Sorokue, ao soro, aokue.
andrajoso, sa. adj. Chalái, soro, ijaokue, ijaosoro.
anécdota. f. Jehupyre, káso.
anegado, da. adj. Ñapymimbyre.
anegar. tr. Moñapymi.
anemia. f. Tuguy’i, tugu’ỹ.
anémico, ca. adj. Huguy pokãva.
anestesiar. tr. Ñandupe’a.
anexar. tr. Mbojuapy.
ánfora. f. Kambuchi guasu.
ángel. m. Tupã rymba.
angina. f. Ahy’o rasy.
angosto, ta. adj. Po’i, pyka’i, py’i, pychi’ĩ.
anguila. f. Mbusu.
ángulo. m. Takamby.
angustia. f. Jepy’apy, techavai, vy’a’ỹ.
anhelar. tr. Pota, se.
anhelo. m. Potapy, tembipota, pya’ho, angata.
anidar. intr. Jehaitypo, jaitypo, haitypo.
anillo. m. Kuãirũ.
ánima. f. Angue.
animal. m. Tymba, mymba. a. doméstico. Tymba, mymba. a. silvestre. Tymba ka’aguy. voces de a. Ne’ẽ.
animar. tr. Moingove. 2. prnl. Ñanima.
ánimo. m. Py’a. 2. interj. Néike, néina, nápy, néipy.
aniñado, da. adj. Mitã reko.
aniquilar. tr. Mbopaha. 2. prnl. Chivu, pa.
ano. m. Tevi, tevikua, intentíno.
anoche. Ange pyhare.
anochecer. m. Ka’aru pytũ. 2. intr. Ñembopyhare, ñemopytũ, pytũma.
anónimo, ma. adj. Ijara’ỹva, apoha jekuaa’ỹva. 2. m. Kuatia ojekuaa’ỹva ijapohãra.
anotar. tr. Hai, moĩ kuatiáre.
anquilostoma. f. Sevo’i michĩ.
ansia. f. Pota iterei, py’apy.
ansiedad. f. Jepy’apy.
antaño. adv. Ymaite, yma guare.
ante. prep. Rovake, rovái, renondépe.
anteanoche. adv. Kuehe pyhare.
anteayer. adv. Kokuehe, kueheambue.
antebrazo. m. Jyva’anga, mbarakaja.
antecedente. m. Tenondegua.
antecesor, ra. adj. Mboyve guare, tenonde guare. U. t. c. s.
antelación. f. Ñemotenondegua.
anteojo. m. Tesairũ, tesajo’a, tesa pysoha.
antepasado. m. Tamói, ypykue.
anterior. adj. Tenondegua, ange, mboyvegua.
anteriormente. adv. Kurive.
antes. adv. Mboyve, yma, raẽ, are, kuri, kurive, raka’e, akue, yma guare. a. de ayer. Kokuehe, kuehe ambue. a. que. Mboyve.
anticipar. tr. Japo tenonde, japo mboyve. 2. prnl. Ñemotenonde.
anticipo. m. Ñemotenonde.
anticonceptivo. m. Membyryme, pohãngy’u, pohã memby’ỹrã.
anticuado, da. adj. Ndojepuruvéimava, mba’e tuja.
antídoto. m. Pohã pochy mbogueha.
antiguo, gua. adj. Yma guare, tuja, yma rehegua, heko yma.
antihigiénico, ca. adj. Ky’a.
antipatía. f. Ja’e’ỹ, johakue.
antipático, ca. adj. Joha, mbohái, arhél, santoro.
antipatriota. adj. Hetãme ohayhu’ỹva.
antiséptico. m. Péu mbogueha.
antojársele a uno. exp. Hi’ã.
antojo. m. Tembipota rei.
antología. f. Ñe’ẽyvoty aty.
antónimo. m. Ñe’ẽjuehegua’ỹ, he’iavýva.
antorcha. f. Tataindy.
ántrax. m. Jati’i.
anual. adj. Arygua.
anualmente. adv. Arajevyevy.
anudar. tr. Ñapytĩ, moapokytã, mbojoaju, mbojoapy.
anular. tr. Pe’a, momba.
anunciar. tr. Kuaauka, momarandu, ñanduka, marandu.
anuncio. m. Marandu.
anverso. m. Terekua, hekua.
anzuelo. m. Pinda.
añadido, da. adj. Mbojoapypyre. 2. m. Joapy, jokuapy.
añadidura. f. Jápa, joapy.
añadir. tr. Mbojo’a, mbojuapy, moĩve, joapy, mbohetamive.
añejamiento. m. Ñembotuja.
añejar. tr. Mbotuja.
añicos. m. pl. Ku’ipa.
año. m. Ro’y, ary, arajere, araro’y.
añoranza. f. Techaga’u, ãho, anga’u, techase.
añorar. tr. Hechaga’u, ãho, nga’u.
apaciguar. tr. Mbopy’aguapy.
apagado, da. adj. Oguepyre, oguéva, sake.
apagar. tr. Mbogue.
apalabrar. tr. Ñemoñe’ẽ.
apalear. tr. Nupã, mbyepoti, ñembosarái.
aparador. m. Tembiporu ñongatuha, tembiporu renda.
aparear. tr. Mbojoja, moirũ.
aparecer. intr. Jekuaa, sẽ, ñapysẽ, jechauka, jehechauka, soro.
aparentar. tr. Jejapo.
aparentemente. adv. Vaicha.
aparición. f. Jechauka, ñapysẽ. 2. Angue, póra.
apariencia. f. Tova, joguaha.
apartamento. m. Óga korapy’ỹva.
apartamiento. m. Jepe’a.
apartar. tr. Mboyke, moha’eño, momombyry, mbova, pe’a, peka. 2. prnl. Ñemboyke.
aparte. adv. Ambue tendápe. poner a. Moingoe.
apasionamiento. m. Akãraku, py’araku.
apasionar. tr. Moakãraku. 2. prnl. Ñemoakãraku.
apatía. f. Ate’ỹ.
apear. tr. Mboguejy. 2. prnl. Guejy. // apearse: bajarse del caballo.
apedrear. tr. Ita’api.
apellidar. tr. Mboherajoapy.
apellido. m. Terajoapy.
apelotonarse. prnl. Chichĩ.
apenar. tr. Mbopy’apy, mombyasy. 2. prnl. Mbyasy, ñembyasy, jepy’apy.
apenas. adv. Haimete, ténge, mante, hasýpe.
apéndice. m. Tuguái, apy riregua.
apendicitis. f. Tye apy ruru.
aperar: ensillar.
aperarse: se usa con respecto a las personas; significa proveerse de ropas de vestir.
apercibir. tr. Momarandu.
apercibimiento. m. Marandu.
aperitivo. m. Mbojuruheha.
apertura. f. Jepe’a.
apesadumbrado, da. adj. Hovasy, ñembyasy, hovapuku, aturu.
apestar. intr. Ne, pyti’u.
apetecer. tr. Pota, hi’ã.
apetito. m. Juruhe, ñembyahýi, vare’a, kũremói, use.
apetitoso. adj. He.
apiadarse. prnl. Poriahuvereko.
ápice. m. Apy, apýra, kytomi.
apilar. tr. Mbyaty, mbochovi, mbojo’a, moapesã.
apiñar. tr. Moapesã, mbyaty. 2. prnl. Ñembyaty, ñemoapesã.
apisonar. tr. Jatyka, yvyjoso.
aplanar. tr. Mbope, mombe.
aplastado, da. adj. Pe, mbojopypyre.
aplastar. tr. Mombe, mbope, jopy.
aplaudir. intr. Jepopete.
aplauso. m. Jepopete.
aplazar. tr. Mboare.
aplicar. tr. Moĩ, jopy.
aplomo. m. Py’aguapy.
apocado, da. adj. Mirĩ.
apocopar. tr. Ñe’ẽkytĩ.
apócope. m. Ñe’ẽkytĩ.
apócrifo. adj. Añetegua’ỹ, ijapohara’ỹ.
apodar. tr. Hero, mbohero, mbohéra. 2. prnl. Jehero.
apoderado, da. m. y f. Terekua.
apoderarse. prnl. Ñemomba’e.
apodo. m. Hero.
apolillado, da. adj. Tígua’a.
aporcar. tr. Jaty, pyaty.
aportar. tr. Me’ẽ, gueru.
aposento. m. Koty.
apostar. tr. Ha’ã, para, ñembosarái.
apóstol. m. Tupã remimbou.
apoyar. tr. Mbojeko, pytyvõ. 2. prnl. Jeko, japokói, jatyko.
apreciado, da. adj. Hayhupy, momorãmby, hecharamomby.
apreciar. tr. Mbohepy, momba’e, hayhu.
aprehender. tr. Pyhy.
apremiar. tr. Myagẽ.
aprender. tr. Kuaa ramo, jetavy’o, ñemoarandu, jehekombo’e.
aprendido, da. adj. Kuaapyre.
aprendiz, za. m. y f. Temimbo’e.
apresar. tr. Pyhy, monambi, moka’irãi.
apresamiento. m. Ñemonambi, ñemoka’rãi.
apresurar. tr. Myagẽ, moagẽ. 2. prnl. Ragẽ.
apretar. tr. Jopy, poka, humbiri.
apretón. m. Jejopy. a. de manos. Pojopy.
aprietos, en a. Tesaparápe.
aprobar. tr. Moneĩ, momorã.
apropiación. f. Ñemomba’e.
apropiadamente. adv. Hekópe.
apropiarse. prnl. Ñemomba’e, kuãcha’ĩ.
aprovechador, ra. adj. Juru’akua.
aprovisionar. tr. y prnl. Mbyaty tekotevẽva.
aproximación. f. Ñemboja, ñemoaguĩ.
aproximar. tr. Mboja, roja, moaguĩ. 2. prnl. Ñemoaguĩ.
apuesta. f. Ha’ã, jepara, ñua’ã.
apuntalar. tr. Ñepyta’ã.
apunte, a. en papel. Jehaipyre.
apuñalar. tr. Kutu.
apurar. tr. Mbopya’e, myagẽ, moagẽ. 2. prnl. Pya’e, ragẽ, japura.
apuro. m. Tagẽ, pojava, techavai. en apuros. Tesaparápe.
aquel, aquella. adj. dem. sing. Amo, upe, ako, ku, aipo.
aquél, aquélla, aquéllo. Pron. dem. sing. Amóva, aipóva, upéva, amóa, aipóa, upéa.
aquellos, llas. adj. dem. pl. Umi.
aquéllos, aquéllas. Pron. dem. pl. Umíva, umía.
aquende. adv. Kyvõ.
aquí. adv. Ápe, ko’ápe, kyvõ. a. está. Na’ápe. a. tienen. Kóina. de a. Águi, ko’águi. hacia a. Ágotyo, ápeo. he a. Péina, na’ápe. por a. Árupi, ko’árupi.
aquietar. tr. Mbopy’aguapy.
arado. m, Yvy mbovoha, yvyjo’ope’aha.
araña. f. Ñandu.
arañar. tr. Karãi.
arar. tr. Jo’o, yvyjo’o, yvy mondoro, yvyjo’ope’a.
araucaria. f. Kuri, kuri’y.
árbol. m. Yvyra, máta, yvyra máta. a. de hojas medicinales. Amba’y. a. que da madera. Kurupa’y, tajy, yvyra pytã, peterevy, tatajyva, tembetary, tatarẽ, urunde’y, ygary, yvyraro. a. frutal. Taruma, pakuri, arasa, inga. copa de a. Yvyra rakã. gajo o rama de a. Yvyra rakã. variedad de a.
Samu’ũ.
arbolado, da. adj. Yvyra’atýva.
arboleda. f. Yvyraty. a. en el campo. Ñu pa’ũ.
arbusto. m. Yvyra rakã’i.
arca. f. Karameguã.
arcada. f. Py’ajere.
arcaísmo. m. Ñe’ẽ yma guare.
archivar. tr. Ñongatu.
archivo. m. Ñongatuha.
arcilla. f. Ñay’ũ, ñai’ũ, yvy. a. blanca. Tujutĩ.
arco. m. Yvyrapã, yvyra karapã. a. iris. Jy’i. [Yvyrapã: arco que usaba el indígena guaraní para arrojar la flecha(1)].
(1) Isabel de Asuad, “Esto es Corrientes” (1980), Editorial Nueva Etapa, Corrientes.
arcón. m. Karameguã guasu.
arde. v. Hendy.
arder. intr. Rendy, rataindy.
ardid. m. Ñuhã.
ardiente. adj. Hendýva.
ardilla. f. Kuati joguaha.
ardimiento. m. Takuvo.
ardor. m. Takuvo, jope.
arena. f. Yvyku’i.
arenal. m. Yvyku’ity.
arenga. f. Ñemoñe’ẽ.
arengar. tr. Ñemoñe’ẽ.
arete. m. Namichãi.
árganas. f. pl. Vuruháka.
argentino, na. adj. Kurepi.
argolla. f. Apu’a, namichãi.
arisco, ca. adj. Sagua’a, saite, hesaite, rari, sarigue.
aritmética. f. Papapy.
arma. f. Pojoapy. a. blanca. Kyse. a. de fuego. Mboka.
armadillo. m. Tatu.
armado con arma blanca. Ikyséva. a. con arma de fuego. Imbokáva.
armario. m. Tembiporu renda.
aro. m. Namichãi.
aroma. m. Tyakuã porã.
arpa. f. Ysapu, arapa, mbaraka guasu.
arqueado, da. adj. Karẽ, karapã.
arquear. tr. Pepy, mokarẽ, mokarapã. 2. prnl. Jepepy.
arrabal. m. Añaretã’i.
arraigar. intr. Ñembohapo.
arraigo. m. Ñembohapo. no tiene a. Ndahapopypukúi.
arrancar. tr. Mondyryry, hapo’o, ku’e, po’o, hekýi.
arrastrar. tr. Mbotyryry. 2. prnl. Tyryry, poñy.
arrayán. m. Ñangapiry.
arreador. m. Tukumbo.
arrebatar. tr. Pe’a, po’o, hekýi hatã.
arrebujarse. prnl. Ñetĩekýi.
arreglar. tr. Myatyrõ.
arremangarse. prnl. Jepepi, jeaojyvapepi.
arremeter. intr. Jepoi, ndyry, syry.
arreos para montar. Apéro.
arrepentimiento. m. Angajevy.
arrepentirse. prnl. Ñembyasy.
arriar. tr. Mboguejy.
arriba. adv. Yvate. a. de. Ári. boca a. Ovayvávo. lo de a. Yvatevogua.
arribar. intr. Guahẽ.
arribeño, ña. adj. Kachiãi, kachape, mombyrýgui oúva. U. t. c. s.
arrimar. tr. Mboja, roja, muaña, jeroja, moaguĩ. a. la mano. Poja. a. tierra. Apyaty. 2. prnl. Ja, jeko, ñemboja, jeroja, ñemoaguĩ.
arrinconar. tr. Mbohugua.
arrodillarse. prnl. Ñesũ, ñesũpehẽ.
arrogancia. f. Jererovu, ñembotuicha.
arrojar. tr. Mombo.
arrojo. m. Py’aguasu.
arrollado, da. adj. Apakuapyre.
arrollar. tr. Japakua, mboapakua. 2. prnl. Ñemboapu’a.
arropar. tr. Jaho’i, mama, ñuã.
arrorró. m. Torore.
arroyo. m. Ysyry, yakã.
arroz. m. Avati’i, arro.
arruga. f. Cha’ĩ.
arrugado, da. adj. Cha’ĩ, apicha’ĩ.
arrugar. tr. Mocha’ĩ. 2. prnl. Nyñýi, kuruchĩ, ñecha’ĩ.
arruinado, da. adj. Chu’i, chavi, pituva, sogue.
arruinar. tr. Mbosogue, mbovaikue.
arrullar. tr. Torore.
arrumaco. m. Ñemokunu’ũ.
arte. f. Teko porã.
arteria. f. Tajygue, tuguy rape.
artesanía. f. Tembiapojegua.
articulación. f. Ñúdo, kangue joajuha.
artimaña. f. Pokarẽ.
artista. com. Tembiapo porã apoha.
aruco. m. Chahã.
arveja. f. Kumanda hovy apu’a.
asa. f. Nambi, pyhyha, ýva, jyva.
asado, da. adj. Mbichy, maimbe, ka’ẽ, hesypyre. 2. m. So’o ka’ẽ, so’o mbichy.
asador. m. Hesyha, so’o hesyha.
asamblea. f. Amandaje.
asar. tr. Moka’ẽ, mbichy, hesy, chyryry.
ascáride. m. Sevo’i pytã.
ascendencia. f. Ypykue.
ascendente. adj. Ojupíva.
ascender. intr. Jupi.
ascendiente. com. Ypykue.
ascensión. f. Jejupi.
ascensor. s. Pororupiha.
asco. m. Jeguaru.
aseado, da. adj. Potĩ.
asear. tr. Mopotĩ. 2. prnl. Ñemopotĩ.
asechanza. f. Ñemaña ñemi.
asechar. tr. Mangea, ma’ẽma’ẽ, mañañemi, moñuhã, hapera’arõ.
asegurar. tr. Mombarete, mohatã, moañete.
asemejarse. prnl. Jogua, ñeimo’ã, ha’ete, joja.
asentaderas. f. Topyta, tevi, tapykue.
asentar. tr. Mboguapy.
asentimiento. m. Ñemoneĩ.
asentir. intr. Neĩ, moneĩ, ñakãity.
aseo. m. Potĩ reko.
aserradero. m. Yvyra ñekytĩha.
aserrar. intr. y tr. Yvyrakytĩ, kichi’ĩ.
aserrín. m. Yvyra ku’i.
asesinar. tr. Juka.
asesinato. m. Jejuka.
asesino, na. adj. Jukaha, jukahare. U. t. c. s.
asesorar. tr. Pytyvõ, moñe’ẽ.
aseverar. tr. Moañete.
asfaltado, da. adj. Itaykumbyre. 2. m. Tape hũ, tape atã.
asfaltar. tr. Mbo’itayku.
asfalto. m. Itaryku.
asfixiar. tr. Mbopytupa, mbopytujoko.
así. adv. Kóicha, péicha, upéicha. que a. sea. Taupéicha.
asidero. m. Ýva, jyva, pyhyha, ygue.
asiduamente. adv. Meme, py’ỹi, mante, manterei.
asiduo, dua. adj. Meme, py’ỹi.
asiento. m. Guapyha, apyka.
asimetría. f. Juavy, pehẽ, joja’ỹ.
asir. tr. Pyhy, japyhy. 2. prnl. Nakarama.
asma. f. Ahógo, pyti’a kororõ, ahy’o kororõ.
asno. m. Vúrro, chavurro, mburika.
asociar. tr. Moirũ, mbyaty. 2. prnl. Ñemoirũ.
asolear. tr. Mbokuarahy.
asomar. intr. Apysẽ. 2. prnl. Ñakãsẽ, ñemoakãsẽ, ñemoapysẽ.
asonada. f. Sununu, churuchuchu.
asonancia. f. Pujoja.
aspaviento. m. Pararã, láta pararã.
áspero, ra. adj. Havara, korócho, joha. voz a. Ñe’ẽ kekẽ.
aspirar. intr. y tr. Pytuhẽ. a. a tener algo. Pota.
asquear. tr. Mbojeguaru. 2. prnl. Jeguaru.
asta. f. Tatĩ.
asterisco. m. Mbyja’i.
astilla. f. Yvyra ku’ikue.
astillero. m. Ygarupa.
astro. m. Mbyja, yvága rata, yvága resa.
astronomía. f. Mbyjakuaa.
asueto. m. Pytu’u.
asunceno, na. adj. Paraguaygua.
asunción. f. Jejupi.
Asunción. f. Paraguay.
asustar. tr. Mondýi, mongyhyje. 2. prnl. Ñemondýi, pytaryrýi, py’andýi.
atacar. tr. Rairõ, ndyry, kaguai, jepoi, taky.
atado, da. adj. Jejokuáva, ñeñapytĩva, ñemosãva, jokuapyre. 2. m. Apakua, apakuapy, ñapytĩmby, jokuapy.
atadura. f. Ñeñapytĩ, ñemosã, jejokua.
atajar. tr. Joko, mombyta. 2. prnl. Jepytaso, jejoko.
atajo. m. Tape mbyky.
atalaya. f. Mañanda, ñema’ẽha.
atar. tr. Ñapytĩ, jokua, mosã. a. de pies. Pykua. a. de manos. Pokua.
atarantado, da. adj. Akãtavy.
atardecer. m. Ka’aru pytũ.
atareado, da. adj. Hembiapo heta.
atarear. tr. Momba’apo.
atascar. tr. Mopa’ã. 2. prnl. Pa’ã.
ataúd. m. Te’õngue ryru.
ataviar. tr. Mboaoporã, mbojegua. 2. prnl. Ñembojegua, ñemonde porã.
atavío. m. Jeguaka, ao porã.
atavismo. m. Ypykuéra reko.
ateísmo. m. Tupã jererovia’ỹ.
atemorizar. tr. Mongyhyje, mondýi.
atención. f. Japysaka, sareko, tesareko, ñangareko. 2. interj. Cháke, háke.
atender. tr. Japysaka, jesape’a, jesareko, hecha, ñangareko.
atentamente. adv. Jesarekohápe, tayhupápe, torypópe.
atento, ta. adj. Py’arechaukaha, py’arechakuaáva.
atenuar. tr. Momichĩ.
ateo, a. adj. Tupãre ndojeroviáiva.
aterrizar. intr. Guejy.
atestar. tr. Mohenyhẽ, myenyhẽ.
atestiguar. tr. Mombe’u, moañete.
atigrado, da. adj. Jaguarete joguaha.
atisbar. intr. Maña, mangea.
atizar. tr. Ñatõi, hatapyña.
atmósfera. f. Ára pytu.
atolladero. m. Pa’ãha.
atollar. tr. Mopa’ã.
atolondrado, da. adj. Akãtarova, púa, puatarara, sarigue, akã kuchu.
atónito, ta. adj. Jurujái.
atontar. tr. Moakãtarova.
atoramiento. m. Ahy’o pa’ã.
atorar. tr. Mopa’ã. 2. prnl. Ahy’opa’ã, ahy’oapi.
atormentar. tr. Hapy, nupã, mbuepoti.
atorrante. m. Aña mbaraka.
atracadero. m. Yga ñembojaha.
atracar. intr. y tr. Yga mboja. 2. tr. Monda mbaretépe.
atraco. m. Ñemonda mbaretépe.
atractivo, va. adj. Juky, ka’avo, kavure’i.
atraer. intr. y tr. Porogueru, mbou, poropy’areraha.
atragantar. tr. Mboahy’opa’ã, mopyty. 2. prnl. Pyty, ahy’opa’ã.
atrancar. tr. Mboty, mopa’ã.
atrapar. tr. Pyhy, japyhy, popa’ã, jura.
atrás. adv. Tapykuépe, takykuépe, tapykuévo, takykuévo, tapykuéri, takykuéri. a. de. Rapykuéri, rapykuépe, rakykuéri, rakykuépe.
atrasar. tr. Mbotapykue, mbotakykue, mboare, mombegue.
atravesar. tr. Hasa.
atreverse. prnl. Ñanima.
atrevido, da. adj. Hova’atã.
atribuir. tr. Ja, mboja.
atributo. m. Teko.
atrio. m. Tupão jeikeha.
atropelladamente. adv. Sorohápe.
atropellar. tr. Mbota, jeity ... ári.
atropellado, da. adj. Púa, puatarara.
atropello. m. Ñembota, tembiapo vai.
atuendo. m. Ao.
aturdimiento. m. Akãnga’u, akãtavy.
aturdir. tr. Moakãnga’u, moakãtavy.
audacia. f. Py’aguasu.
audaz. adj. Py’aguasu.
audición. f. Tendu.
audífono. m. Mohenduha, apysa joapy.
auditor, ra. m. y f. Ohendúva.
auditorio. m. Tenduha.
augurar. tr. Ha’uvõ.
aula. f. Mbo’ehakoty.
aullar. intr. Guahu.
aullido. m. Guahu.
aumentar. intr. y tr. Mboheta, retave, mbohetave.
aun. adv. Avei, jepe, ko’ýte.
aún. adv. Gueteri, ne’ĩra, ne’ĩra gueteri.
aunque. conj. Jepe, ramo jepe.
aura. f. Yvytu pytu. 2. Mimbi gua’u.
aureola. f. Mimbi jeregua.
aurora. f. Ko’ẽtĩ, ko’ẽju, ko’ẽmby, arasẽ.
ausencia. f. Pore’ỹ, tesa’ã, piã.
ausente. adj. Pore’ỹ. está a. Ndaipóri.
auspiciar. tr. Pytyvõ.
autenticar. tr. Moañete.
auténtico, ca. adj. Añetegua.
autobús. m. Mba’yrumýi, kamiõ.
autóctono, na. adj. Tetãygua.
autodidacta. m. y f. Ha’eño oñembo’éva.
autopsia. f. Te’õngue ñekytĩ.
autor, ra. m. y f. Apoha, apohára.
autoridad. f. Tendota, mburuvicha.
auxiliar. adj. Oipytyvõva. 2. com. Pytyvõhára.
auxilio. m. Ñepytyvõ, ñemo’ã.
aval. m. Jeroviaukaha.
avaluar. tr. Mbohepy.
avanzar. intr. Renonde, ñemotenonde.
avaricia. f. Takate’ỹ, taryrýi, teko pota rei.
avaro, ra. adj. Hakate’ỹ, jopy, pojopy. 2. m. y f. Tekove rakate’ỹ.
ave. f. Guyra.
avecinarse. prnl. Ja, ñemoaguĩ.
avejentada. adj. Ñemoguaiguĩ.
avejentado. adj. Ñembotuja.
avenida. f. Tape guasu.
aventajar. tr. Ñemotenonde, hasa ambuépe.
aventar. tr. Mboyvytu, mboveve, peju.
aventura. f. Tembiasa, tembiasakue.
avergonzar. tr. Motĩ, motindy, mbopicha. 2. prnl. Jepicha, tĩ, tindy.
averiado, da. adj. Ha’o, oñembyaíva.
averiguar. tr. Jetypeka, porandu, vichea, jyvykói, hecha, kundaha.
aversión. f. Jeguaru. le tengo a. Ndacha’éi hese.
avestruz. m. Ñandu guasu.
aviar. tr. Mbosako’i.
avisar. tr. Momarandu.
aviso. m. Marandu.
avión. m. Pepo’atã, guyratã, aviõ.
avisar. tr. Momarandu, ñatõi.
aviso. m. Marandu.
avispa. f. Káva, kavichu’i.
avispar. tr. Mbokatupyry, hesape’a, momarandu.
avispero. m. Káva raity.
avispón. m. Mamanga.
avistar. tr. Hecha.
avivar. tr. Mborari.
axila. f. Jyvaguy.
¡ay! interj. Ha, aína, áina.
ayer. adv. Kuehe, kurivévo. antes de a. Kokuehe, kuehe ambue.
ayuda. f. Ñepytyvõ. a. mutua. Mínga.
ayudar. tr. Pytyvõ. 2. prnl. Minga.
ayunar. intr. Karu’i, karu’ỹ.
ayunas, estar en a. Py’anandi.
ayuno. m. Karu’ỹ, karu’i.
ayuntar. tr. Moirũ.
azada. f. Sype, asáda.
azafrán. m. Araso.
azahar. m. Asaha, narã poty.
azotar. tr. Nupã, mbuepoti, havira, mbyape.
azote. m. Tukumbo.
azúcar. m. Asuka, eiratã.
azufre. m. Itasy, itaysy.
azul. adj. Hovy, chovy.
azulado, da. adj. Hovyngy.
azular. tr. Mbohovy.
(*) El significado de las palabras fue extraido de Natalia Krivoshein de Canese y Feliciano Acosta Alcaraz. “Ñe’ẽryru (Avañe'ẽ - Karaiñe’ẽ // Karaiñe’ẽ - Avañe'ẽ) - Diccionario (Guaraní - Español // Español - Guaraní)” (2003), integrantes del Instituto Superior de Lenguas de la Universidad Nacional de Asunción. Ed. por Ediciones y Arte S. R. L., segunda edición, Colección Ñemitỹ, Asunción.