Letra G
- Details
- Category: Letra G
g. f. Pundie hérava ge, guaranímeicha ipúva opa pundie ha pu’ae a, o, u renondépe; h guaranímeicha ipúva pu’ae e, i, renondépe.
gabán. m. Ao pohýi, ao mo’ãha.
gabinete. m. Koty, koty’i, mburuvicha kuéra aty.
gacela. f. Guasu.
gaceta. f. Kuatia maranduha.
gafas. f. pl. Tesa pysoha, tesa jo’a, tesairũ.
gaita. f. Mimby.
gaitero. m. Mimby mbopuha.
gajo. m. Yva pehẽngue. g. de árbol. Yvyrarakã.
gajoso, sa. adj. Hakãva, hakã porãva.
gala. f. Jegua, jeguaka.
galán. m. Karia’y porã, kichiha.
galantear. tr. Mboaguara kuñáme, ñemboki.
galardón. m. Jopói, porepy.
galardonar. tr. Hepyme’ẽ, porepy.
galeno. m. Pohanohára.
galería. f. Ogaguy, ogapepoguy.
galimatías. m. Ñe’ẽ ypytũ.
gallina. f. Ryguasu. g. ponedora. Ryguasu ombo’a porãva.
gallinazo. m. Yryvutĩ.
gallinero. m. Ryguasu rokái, r. kora, r. renda, r. keha.
gallineta. f. Ypaka’a, jaku, ñahana.
gallo. m. Ryguasume, kupyju. canto del g. Tokoro’o.
galpón. m. Ogaguy guasu.
gambeta del caballo. Jehekýi, ñembogua.
gambetear. intr. Jehekýi, ñembogua.
gamo. m. Guasu.
gana. f. Hýi, mba’epota, se. de mala g. Hasýpe, ate’ỹ pópe.
ganadero, ra. adj. Tymba rehegua. 2. m. y f. Tymba jára, hymba hetáva.
ganado. m. Tymba, tymba kuéra. g. bovino. Vaka kuéra, trópa.
ganancia. f. Tepy, tembiapo repy.
ganancioso, sa. adj. Viru reruha.
ganar. tr. Henonde’a. g. dinero. Mbyaty viru. ganarse la vida. Jeporeka.
ganas. f. pl. Hýi, mba’epota. g. de orinar. Kuaruhýi. tener g. de. Se.
gancho. m. Ty’ãi, potãi.
gandul. m. Tekorei, ate’ỹ.
ganga. f. Mba’e ndahepýiva.
gangoso, sa. adj. Tĩrupigua. pronunciar g. Tĩñe’ẽ.
gangrena. f. Ai vai eterei ikatúva oporojuka.
ganguear. intr. Tĩñe’ẽ.
ganso. m. Ype, guarimbe.
gañido. m. Guahu.
gañir. intr. Guahu.
garante. m. y f. Jeroviaukaha.
garantía. f. Hepyme’ẽha rekovia, jeroviauka.
garfio. m. Ty’ãi.
garganta. f. Ahy’o.
gargantilla. f. Mbo’y ajurigua.
gárgara. f. Jejuruhéi, ahy’ohéi.
garita. f. Koty’i.
garra. f. Pyapẽ, pysãpe.
garrapata. f. Jatevu.
garrocha. f. Yvyra puku.
garrón. m. Pytasã.
garrote. m. Pokoka, takape.
garrotillo. m. Ahy’o ruru.
garúa. f. Amandayvi, amangy, hayvi.
garza. f. Hoko, kuarahy mimby. g. blanca. Guyratĩ. g. mora. Mbaguari.
gas. m. Mba’etĩ, timbo, pytu.
gastado, da. adj. Porupyre, chapĩ, chalái, pahague, apĩ.
gastador, ra. adj. Pojera.
gastar. tr. Poru.
gata. f. Mbarakaja kuña. a gatas. fig. Poñyhápe, hasýpe.
gatear. intr. Poñy, guata opóvo.
gato. m. Mbarakaja, chivi. g. montés. Jaguarete’i, jaguarundi. voz para espantar al g. Sápe.
gavilán. m. Taguato, kirikiri.
gaviota. f. Guyratĩ.
gaznate. m. Jyryvi, ahy’o.
ge. f. Pundie g réra.
gelatinoso, sa. adj. Aysy.
gemelo, la. adj. Kõi. 2. m. y f. Membykõi.
gemido. m. Pyahẽ, puahẽ.
gemir. intr. Puahẽ, pyahẽ.
gendarme. m. Tahachi.
general. adj. Pavẽ, opaichagua. 2. m. Mburuvicha guasu imbokáva.
generación. f. Ñemoñare.
generalizar. tr. Pyso opávare.
generoso, sa. adj. Pojera, ome’ẽséva, jepome’ẽ.
genial. adj. Katupyry eterei, arandu.
genio. m. Teko. 2. Tekove omba’ekuaa itereíva, arandu, katupyry eterei.
genitales. m. pl. Kuaruha, tembo ha ta’ỹi, tako.
gente. f. Mbya, máva, yvypóra, aya kuéra. la g. Lo mitã.
gentilhombre. m. Karia’y porã.
genuflexión. f. Nesũpehẽ.
genuino, na. adj. Añetegua, hekopegua.
geófago, ga. adj. Yvy uha. U. t. c. s.
geografía. f. Yvyapekuaa.
geología. f. Yvyrekokuaa, yvyrekombo’e.
geriátrico, ca. adj. Tuja ha guaiguĩ rehegua.
germen. m. Teñói, ra’ỹi, ñepyrũ.
germinación. f. Teñói, toky.
germinar. intr. Heñói, hokypu.
gesto. m. Tovameguã, teteñe’ẽ.
giba. f. Atuakandu.
giboso, sa. adj. Ijatuakandu.
gigante. m. Tekove yvate iterei.
gigantesco, ca. adj. Poro’o, popeno, mburutue, posogue.
gimnasia. f. Teteku’e, jetepyso.
girar. intr. Jere, pyryrỹi.
girasol. m. Kuarahyjereha, yvoty ohekáva kuarahy.
giro. m. Jere, pyryrỹi.
glacial. adj. Ro’y eterei.
gladiador. m. Kyse pukúpe oñorairõva.
glande. m. Tembo akã, tembo apy.
glándula. f. Tajygue, ndyvuha.
glauco, ca. adj. Hovy, hovyũ.
glaucoma. m. Tesa rasy.
gleba. f. Yvy pehẽngue, yvy akytã.
globo. m. Mba’e apu’a. g. del ojo. Tesa’ỹi. g. terráqueo. Yvy apu’a. glóbulo rojo. Tuguypytã’i.
gloria. f. Terakuã, jajái, verapy, mimbi. g. celeste. Yvága vy’a.
gloriarse. prnl. Jererohory, ñembotuicha, jererovu.
glorificación. f. Ñemoherakuã, ñembotuvicha.
glorificar. tr. Moherakuã, mbotuvicha.
gloriosamente. adv. Mimbihápe, jajái mbytépe.
glorioso, sa. adj. Herakuãva, ojajáiva.
glotón, na. adj. Karu, hyguatã’ỹva, okaru hetáva, okaru vaíva, tembi’u he ho’uséva.
glotonería. f. Teko ryguatã’ỹ, ikarúva reko, tembi’u he use.
gobernación. f. Sãmbyhyha.
gobernador. m. Tendota, sãmbyhyha, mburuvicha, tekuaihára.
gobernante. com. Tendota, tekuaihára.
gobernar. tr. Jokuái, mboguata, sãmbyhy.
gobierno. m. Tekuái, porokuái, mburuvicha kuéra tetãme oisãmbyhýva.
golfo. m, Y oikéva yvýpe, rembe’y koni.
golondrina. f. Mbyju’i. variedad de g. Tuguái jetapa.
golosina. f. Mahe’ẽ.
goloso, sa. adj. Karu, okaruse reíva, mahe’ẽ uha.
golpe. m. Pete, mbota, japete, ndu. g. con los dedos. Chipĩu. g. de la mano. Popete. g. de puño. Tóngo. g. en la cabeza. Akãpete, pitukãi, túke. a golpes. Ñenupãme.
golpeado, da. adj. Mbotapyre, nupãmbyre.
golpear. tr. Pete, mbota, nupã, jatyka. g. con la mano. Japete. g. la cara. Hovaka. g. ropa lavada. Patuka. 2. prnl. Ñembota. g. la cabeza. Ñakãmbota.
goma. f. Ysy, aysy, kambysy, mba’eapovõ.
gomoso, sa. adj. Aysy, apovõ, jajy.
góndola. f. Yga.
gordinflón, na. adj. Kyra, avevo.
gordo, da. adj. Kyra, avevo.
gordura. f. Kyrakue, ñandy, teko kyra.
gorgojo. m. Tĩgua’a, kymbu.
gorjear. intr. Ñe’ẽ, purahéi guyra, purahéi guyráicha.
gorjeo. m. Ñe’ẽ, guyra ñe’ẽ.
gorrión. m. Chesyasy.
gota. f. Tyky, tykyre. 2. Poruru, pyruru. g. de agua. Y resa. g. de lluvia. Amandykyre. g. de rocío. Ysapy resa.
gotea. v. Ho’ẽ, otyky. sonido de agua que g. Guelele, guilili.
gotear. intr. Tyky, ‘ẽ.
gotera. f. Óga tyky, óga ape kua.
gozar. intr. Hory, rory, vy’a.
gozo. m. Tory, vy’a.
gozoso, sa. adj. Ovy’áva, horýva.
grabación. f. Jehai, moñe’ẽha, mbopuha.
grabado. m. Ta’anga karãimbyre.
grabador. m. Haiha, karãiha, ta’anga apoha.
grabadora. f. Moñe’ẽha, mbopuraheiha.
grabar. tr. Karãi.
gracejo. m. Juky, ñe’ẽ rory.
gracia. f. Juky, ka’avo, apoporãmby. 2. Ñeme’ẽ rei. sin g. Ay.
¡gracias! Aguyje, dioselopáge. g. a. Rehae. g. a él. Hesehae. dar las g. Hepyme’ẽ.
gracioso, a. adj. Juky, ka’avo.
grada. f. Jupiha, pyrupiha.
gradación. f. Tysyikue.
grado. m. Kokatu. g. escolar. Mbo’esyry.
gráfico. m. Ta’angahai.
gramática. f. Ñe’ẽtekuaa.
gramilla. f. Kapi’ipe.
grana. f. Pytãngue.
granada. f. Mboka guasu ra’ỹi. 2. Peteĩ yva.
grande. adj. Tuicha, guasu, kakuaa, poguasu, tuvicha, erádo, rusu. de los grandes. Hesaguasu.
grandemente. adv. Tuichahápe.
grandeza. f. Teko marangatu.
grandioso, sa. adj. Posogue, popeno, poro’o, mburutue.
grandor. m. Tuichakue, tuvichakue.
granero. m. Kóga ra’ỹi renda.
granizar. intr. ‘A amandáu.
granizo. m. Amandáu.
granja. f. Kokue.
granjero, ra. m. y f. Chokokue, kokue jára.
grano. m. Ta’ỹi, sa, resa. 2. Kuru, jati’i, susu’a. g. de la cara. Jari’i.
grasa. f. Nandy, kyrakue.
grasiento, ta. adj. Nandy, ñandýva, kyra.
grasoso, sa. Ver: grasiento.
gratificar. tr. Hepyme’ẽ.
gratis. adv. Rei, ka’ípe.
gratitud. f. Aguijevete.
grato, ta. adj. Hory, mbovy’áva.
gratuito, ta. adj. Rei oñeme’ẽva.
grave. adj. Pohýi, vai, ndaivyroreíri. de rostro g. Hovasy.
gravidez. f. Tyeguasu.
grávido, da. adj. Henyhẽ. 2. Hye guasu.
gravoso, sa. adj. Hepy, hasy.
graznar. intr. Ñe’ẽ ype.
greda. f. Tovatĩ, ñai’ũ morotĩ.
greña. f. Akãchara, akãravichãi.
grieta. f. Tiri, jeka.
grillo. m. Kyju. cantar el g. Chini. 2. Pokuaha, pykuaha.
gringo, ga. adj. Pytagua, ñande’ỹva.
gris. adj. Hũngy.
gritar. intr. Sapukái.
gritería. f. Ayvu.
grito. m. Sapukái.
grosería. f. Teko tie’ỹ, teko kachiãi, ñe’ẽ tie’ỹ.
grosero, ra. adj. Tie’ỹ, kachiãi, hekorã’ỹva.
grosor. m. Anambusukue, poguasukue.
grúa. f. Hupiha.
grueso, sa. adj. Poguasu, anambusu.
grulla. f. Hoko, suinda, tajasu guyra.
grumo. m. Akytã, ta’y.
grumoso, sa. adj. Ita’ýva.
gruñido. m. Ngururu, kororõ.
gruñir. intr. Ngururu, kororõ, mburea.
grupa. f. Tumby, garúpa. a la g. Apýri.
grupo. m. Aty, atypy.
gruta. f. Itakua, yvytykua.
guacamayo. m. Gua’a, araka, guaka, kaninde.
guacho, cha. adj. Tuva’ỹ.
Guairá. m. Tetã Paraguái pehẽngue.
guaireño, ña. adj. Gua’i, Guairaygua.
guante. m. Po ao, po ryru.
guapo, pa. adj. Porã. 2. Py’aguasu, katupyry, ha’eve, karia’y, kuñaite.
guaraní. m. Avañe’ẽ. hombre g. Ava. g. con mezcla de español. Jopara. tribu g. Guajaki, mbya, chiripa, paĩ tavyterã, guarájo. dialecto g. Tupi.
guardabosque. m. y f. Ka’aguy rerekua, ka’aguy jarýi.
guardado, da. adj. Ñongatupy.
guardador, ra. m. y f. Ñongatuhára.
guardar. tr. Ñongatu, ñangareko, mbohyru.
guardia. f. Mañaha, mañanda, tahachi, mañandára.
guardián, na. m. y f. Terekua, tahachi, mañandára.
guarecer. tr. Ñongatu, pytyvõ.
guarida. f. Taity, keha, kuára, kua, tupa.
guasca. f. Tukumbo, tejuruguái, mborevi pire.
guayaba. f. Arasa, arasa a.
guayabo. m. Arasa máta.
guerra. f. Ñorairõ, guarini.
guerrear. intr. Ñorairõ.
guía. m. y f. Mboguataha, sãmbyhyha, tendota.
guiar. tr. Sãmbyhy, mboguata.
guijarro. m. Ita, itakuruvi.
guiñada. f. Tesavi, tesapymi, tesa’i.
guiñar. intr. Ñesapymi, ñembohesamichĩ, ñemotĩcha’ĩ.
guiño. m. Tesa’i, tesavi.
guión. m. Taiky.
guirnalda. f. Yvoty apesã.
guisado, da. adj. Mimói, mimoimbyre, mbojypyre.
guisante. m. Kumanda’i.
guisar. tr. Momimói, mbojy. 2. prnl. Jy.
guitarra. f. Mbaraka.
guitarreo. m. Mbarakapu, mbaraka atõi.
guitarrero. m. Mbaraka apoha, mbaraka mbopuha.
guitarrista. adj. Mbaraka mbopuha, mbaraka atõiha. U. t. c. s.
gula. f. Karuse rasa, karuse vai.
gusanera. f. Taso kuára, taso raity.
gusano. m. Yso, taso, sevo’i.
gustar. tr. Ha’ã, kumby. 2. intr. Iporã mávape.
gusto. m. Hekue, vy’a.
gustoso, sa. adj. He.
(*) El significado de las palabras fue extraido de Natalia Krivoshein de Canese y Feliciano Acosta Alcaraz. “Ñe’ẽryru (Avañe'ẽ - Karaiñe’ẽ // Karaiñe’ẽ - Avañe'ẽ) - Diccionario (Guaraní - Español // Español - Guaraní)” (2003), integrantes del Instituto Superior de Lenguas de la Universidad Nacional de Asunción. Ed. por Ediciones y Arte S. R. L., segunda edición, Colección Ñemitỹ, Asunción.