Letra P
- Details
- Category: Letra P
p. f. Pundie guaranímeicha ipúva, hérava pe.
pabellón. m. Koty aty. 2. Tetã aoveve. p. del oído. Nambi.
pabilo. m. Tataindy kũ, tataindy mbytere.
pacato, ta. adj. Hekopeguáva.
pacer. intr. Karu tymba kapi’ipe.
paciencia. f. Jahei’ỹ, py’aguapy, pochy’ỹ.
paciente. adj. Oha’arõkuaáva. 2. com. Hasýva.
pacificar. tr. Moñyrõuka, moingo porã. 2. prnl. Ñemokirirĩ.
pacífico, ca. adj. Py’aguapy, ñorairõ’ỹva.
pactar. intr. Ñoñe’ẽme’ẽ.
pacto. m. Ñe’ẽme’ẽ.
pacú. m. Paku, pira.
padecer. intr. Ñandu, hasa asy, su’u, mokõ mba’e hái, iko asy.
padecimiento. m. Tembiasa asy, teko asy.
padrastro. m. Tuvanga.
padre. m. Túva, ru, taita, pa’i.
padrillo. m. Jégua ména.
padrinazgo. m. Jehupi mitãme imongaraihápe.
padrino. m. Tuvanga, paíno. ser p. Hupi mongaraihápe.
padrón. m. Téra rysýi.
paga. f. Tepy, tepyme’ẽ, mba’erepy, tepykue, mbyekovia, mbuekovia.
pagadero, ra. adj. Jehepyme’ẽ va’erãva.
pagador, ra. adj. Hepyme’ẽva. U. t. c. s.
pagano, na. adj. Karai’ỹva, ñemongarai’ỹva, itupã hetáva.
pagar. tr. Mboepy, mbyekovia, mbuekovia, hepyme’ẽ. sin p. Ka’ípe, rei.
pagaré. m. Temime’ẽrã, kuatia ojehepyme’ẽ va’erã katuete.
página. f. Kuatia rogue, kuatia rova.
pago. m. Tepyme’ẽ, ñembyekovia.
paila. f. Japepo pe, ñepyũ.
país. m. Tetã. interior del p. Tetãpy. natural del p. Tetãygua.
paisaje. m. Ñupyso, tesa renondegua.
paisano, na. adj. Koygua, ñandéva, tetãygua, okaraygua, tetã ra’y. U. t. c. s.
paja. f. Jahape, kapi’i kã.
pajarera. f. Guyra ryru.
pájaro. m. Guyra. p. blanco. Guyratĩ. p. campana. Guyra pu, guyra pong. p. carpintero. Ypekũ. gorgeo de p. Guyra ñe’ẽ. nido de p. Taity, guyra rupa.
pajarraco. m. Guyra guasu. 2. fig. Añambaraka.
paje. m. Tembiguái mitã.
pajita. f. Pyteha.
pajizo, za. adj. Morotĩ sa’yju.
pajonal. m. Kapi’ity.
pala. f. Yvyjo’oha.
palabra. f. Ñe’ẽ, ñe’ẽngue. p. monotónica. Ñe’ẽ imuanduheteĩva. p. politónica. Ñe’ẽ imyanduhe hetáva. p. que hiere. Ñe’ẽ api. palabras vanas. Ñe’ẽ rei. p. zalamera. Ñe’ẽ aky. dar la p. Ñe’ẽme’ẽ.
palabrería. f. Ñe’ẽngatu, ñe’ẽ rei, guerere.
palabrota. f. Ñe’ẽ ky’a, ñe’ẽ tie’ỹ.
palacio. m. Mburuvicha róga, óga guasu.
paladar. m. Kũ’ã, apekũ. p. perforado. Forĩfo.
paladear. tr. Kumby, ha’ã.
paladín. m. Tekove tenondeguaite, pysyrõha.
palanca. f. Ñepytyvõ, pu’aka.
palangana. f. Ña’ẽ guasu.
palenque. m. Kora, rokái.
paliar. tr. Mbovevúi.
paliativo. m. Mbovevuiha.
palidecer. intr. Sake, je’o, resa’yju, sa’yju, rova sa’yju.
palidez. f. Tesa’yju, rova sa’yju.
pálido, da. adj. Hesa’yju, sake, sa’yju.
paliza. f. Ñenupã, ñembyepoti.
palizada. f. Yvyrapemby, kora yvyraguigua.
palma. f. Mbokaja, pindo, karanda’y, jata’i máta. p. bendita. Pindo karai. p. de la mano. Popyte.
palmada. f. Popete, jepopete. dar p. Pete. palmadita. Pete pete.
palmar. m. Mbokajaty, pindoty, karanda’yty, jata’ity.
palmear. tr. Pete pete.
palmera. f. Ver: palma.
palmípedo. m. Ype.
palmo. m. Po jepyso. p. a p. Mbegue katu.
palmotear. intr. Jepopete. tr. Popete.
palo. m. Yvyra rakã michĩ. p. borracho. Samu’ũ. p. de mortero. Soka, avatisoka.
paloma. f. Pykasu, jeruti.
palomar. m. Pykasu raity.
palometa. f. Pira, pirãi.
palpar. tr. Poko, povyvy, jepovyvy, javyky.
palpitación. f. Perere, tytýi, sysýi. p. del corazón. Py’apopo, py’aperere.
palpitar. intr. Tytýi, perere, sysýi, pepe. p. el corazón. Py’aperere.
paludismo. m. Akãnunduro’y.
palurdo, da. adj. Tie’ỹ, kachiãi.
pampa. f. Ñu, ñu guasu.
pamplina. f. Vyrorei.
pan. m. Mbujape, týra. p. de almidón y queso. Chipa, mbeju.
panacea. f. Pohã opa tasýpe guarã.
panadero, ra. m. y f. Mbujape apoha.
panadizo. m. Kuã ruru.
panal. m. Eiraity, eíra raity.
páncreas. m. Perevi, perevy.
pandemonium. m. Ayvu ha sarambi guasu.
pandilla. f. Akãhatãrã ñembyaty.
pandorga. f. Kuatiaveve, jaguaveve.
panfleto. m. Kuatia’i oporomomarandúva.
pánico. m. Kyhyje tuicha.
panorama. f. Tesapyso, techapy, ararapo.
pantalla. f. Pejuha. 2. Tenda ohechaukáva ta’anga.
pantalón. m. Kasõ. manga del p. Kasõ jyva.
pantanal. m. Karugua, tujukua, tuju apasusũ.
pantano. m. Karugua, tuju, tujukua, ypa, apasusũ, jasuru, yvy susũ, ypeguaho.
pantanoso, sa. adj. Tuju.
pantorrilla. f. Tetyma ro’o, kupy.
panza. f. Tye.
panzada. f. Tyvatã, karu guasu.
panzudo, da. adj. Hyepo, hye guasu, hye gua’a.
pañal. m. Jeliaha, mitã ao.
paño. m. Ao.
pañuelo. m. Ao’i, ty’ái mokãha, ñetĩhyiha.
papa. f. Yvy’a. p. dulce. Jety.
Papa. m. Avare guasu Romapegua.
papá. m. Taita, túva, ru.
papada. f. Jyryvi, ajúra ro’o.
papagayo. m. Gua’a, araraka.
papaína. f. Mamóne rykue.
papanatas. m. Tovatavy.
papaya. f. Mamóne.
papel. m. Kuatia. p. escrito. Kuatiañe’ẽ.
papelón. m. Ñemotĩ, ñemboso, ñembohuguy.
papera. f. Ju’ái, ajúra kandu, tañykã guy ruru.
paquete, ta. adj. Fifi. 2. m. Apytĩmby, jokuapy.
paquidermo. m. Mymba tuicha pire atã.
par. m. Mokõi, kõi, júnta, jojaha, ñoirũva. a la p. Joja. sin p. Jojaha’ỹ, Joja’ỹ.
para. prep. Haguã, guarã, rã, guã, pe guarã, me guarã. p. eso. Upearã. p. nada. Marãve. p. no. Pono. p. qué. Mba’erã, maerã, marã, mbaupe. p. sí mismo. Ojehe.
parabién. m. Aguije, jererohory.
parabrisas. f. Yvytu jokoha.
paracaídas. f. Je’a jokoha.
parada. f. Pyta, jepyta, pytaha. 2. Jehechauka.
paradero. m. Pytaha, tekoha, henda.
parado, da. adj. Opytáva. 2. Oñembo’ỹva. 3. Omba’apo’ỹva. mal p. Tesaparápe.
parador. m. Ñeguahẽha, jepyta haguã.
paraguas. m. Amamo’ãha.
Paraguay. m. Paraguái. río P. Paraguay.
paraguayo, ya. adj. Paraguái.
paraíso. m. Yvága, angapyhy renda, vy’a renda, vy’a raity. p. terrenal. Yvy marae’ỹ.
paraje. m. Tenda. p. abandonado. Tapere.
paralelo, la. adj. Joja jovái.
parálisis. f. Akuruchĩ, ñepã, apa.
paralítico, ca. adj. Akuruchĩ, ñepã.
paralización. f. Pyta, ñemýi’ỹ.
paralizar. tr. Joko. 2. Mboapa.
páramo. m. Ñu nandi, tave’ỹ.
parangón. m. Joguaha, mbojojaha.
parangonar. tr. Mbojoja.
parapeto. m. Jokoha, tápia.
parar. intr. Pyta, poi. p. de llover. Pi. 2. tr. Joko, mombyta, hapejoko, mombi. 3. prnl. Pyta, ñembo’y, pu’ã. p. en puntas de pie. Jepytaka.
pararrayos. m. Aratiri mo’ãha.
parásito. m. Pyteha, tuguy uha, okarúva ambue retére. p. intestinal. Tye raso.
parasol. m. Kuarahy mo’ãha.
parca. f. Mano, mano jára.
parcela. f. Pehéngue, yvy pehẽngue.
parcelación. f. Ñemboja’o, yvy ñemboja’o.
parche. m. Ñembovyvy.
parcial. adj. Oĩmba’ỹ, pehẽnguéva.
parcialidad. f. Joja’ỹ, teko joja’ỹ. p. indígena. Te’ýi.
parcialmente. adv. Vy, ngy, pehẽnguére.
parco, ca. adj. Pokã, ñe’ẽmbyky, karu’i.
pardo, da. adj. Pytũmby, hũngy.
pareado, da. adj. Joyvy.
parear. tr. Mbojoja.
parece. v. Vaicha.
parecer. m. Temimo’ã, ñeimo’ã. 2. tr. Hi’ã, imo’ã. p. que. Pipo, po, nipo. 3. prnl. Jogua, jojogua, ha’ete, hi’ã.
parecido, da. adj. Joguaha, ha’ete, ichagua, hesegua, javete, ñeimo’ãva. 2. pl. Juehegua. 3. m. Jejogua.
pared. f. Tápia, ogyke.
parejo, ja. adj. Sỹi, apesỹi. 2. f. Mokõi oñondive, júnta.
parejo. adv. Joja.
parentela. f. Ogaygua, tuguy, hénte.
parentesco. m. Ojuguy, ñopehẽngue.
paréntesis. m. Ñe’ẽrokái, rokái, ñe’ẽ pa’ũ.
paria. m. Mboriahu, ñemyrõme oikóva.
paridad. f. Ñembojoja.
pariente, ta. m. y f. Tuguy, pehẽngue, johuguy, johuguyre, hénte.
parir. tr. Memby, jedesouliga.
parla. f. Ñe’ẽ.
parlamentar. intr. Ñemongeta.
parlamento. m. Ñemongeta. 2. Tetã tendota atýra.
parlanchín, na. adj. Ñe’ẽngatu, jurumy’ỹi, jurupipi.
parlar. intr. Ñe’ẽ, mongeta.
parodia. f. Ñeha’ã gua’u, tekora’ã, ñeha’ã pukarã.
parodiar. tr. Ha’ã, ha’ã pukarã.
parpadear. intr. Resapirĩ, resapirirĩ.
parpadeo. m. Tesapirĩ, tesapirirĩ.
párpado. m. Tope, topepi.
parque. m. Yvotyty, yvyraty, jeguataha, vy’arenda.
parquedad. f. Ñe’ẽ mbyky.
parra. f. Parral.
párrafo. m. Haipyvo.
parranda. f. Vy’a ayvu, karu guasu.
parricida. adj. Túvape ojukáva. U. t. c. s.
parrilla. f. Mbohesyha.
párroco. m. Pa’i tupão ñangarekoha.
parroquia. f. Ogaty tupão jerére.
parsimonia. f. Teko mbegue.
parte. f. Vore, pehẽngue, pesẽngue, vo. 2. Marandu. 3. Tenda. p. inferior. Guy. p. posterior. Kupe, tapykue, takykue. en cualquier p. Mamorei. en ninguna p. Mamove. en todas partes. Opárupi.
partero, ra. m. y f. Oporomomembýva. 2. f. Machu.
partición. f. Ñemboja’o.
participación. f. Jeike. 2. Marandu, ñemomarandu.
participante. adj. Oikéva, oha’ãra. 2. Omomarandúva.
participar. intr. Iko atýpe. 2. tr. Momarandu.
partícula. f. Vore’i, ku’i, kytomi, pehẽngue’i. 2. gram. Ñe’ẽky, ñe’ẽpehẽ, ñe’ẽpehẽtai. p. prefija. Ñe’ẽpehẽtai mboyvegua. p. sufija. Ñe’ẽpehẽtai upeigua.
partida. f. Ho, jeho, je’ói. 2. Aty.
partidario, ria. adj. Oimo’ãva iporãha peteĩ mba’e.
partido, da. adj. Mboja’opy, ñemboja’o, pehẽ’a. 2. m. Oimo’ã jojáva aty. 3. Ñembosarái, ñeha’ã.
partir. intr. Sẽ, ha, ho, jehekýi. 2. tr. Mbovo, pesẽ’a, pehẽ’a, mbo’i, mboja’o, mbosa’i. 3. prnl. Vo, ñembovo, ñembo’i.
partitura. f. Purahéi haipyre.
parto. m. Membyrã.
párvulo, la. m. y f. Mitã.
pasa. adj. f. Piru. uva p. Parral piru.
pasable. adj. Naiporãmbái.
pasablemente. adv. Vai vai.
pasada. f. Jehasa.
pasadizo. m. Hasaha, guataha, tape po’i.
pasado, da. adj. Ohasámava, havẽ, ha’o. 2. m. Ára ohasapámava. pasado mañana. Ko’ẽambuérõ, ko’ẽambuéramo.
pasador. m. Mbotyha.
pasaje. m. Hasaha, guataha. 2. Jeraha repy.
pasajero, ra. adj. Sapy’agua, opa voíva. 2. m. y f. Mba’yruguatápe ojupíva.
pasar. intr. y tr. Hasa, iko, ikove. 2. Jehu. 3. m. Jeiko, jeikove. p. bien. Vy’a, iko porã. p. mal. Hasa asy, iko asy, mokõ, su’u. p. por cedazo. Mbogua. p. por encima. Japyhara. p. resbalando. Mopysykuãi. buen p. Mboriahu ryguatã. hacer p. Mbohasa, mbogua, japyhara. 4. prnl. Iko, jehasa.
pasatiempo. m. Ñembosarái, ára ñembohasaha.
pasear. intr. Guata, guata vy’arã. 2. tr. Roguata, mboguata.
paseo. m. Guata, jeguata. 2. Guataha, tape guasu.
pasillo. m. Hasaha’i, pa’ũ’i.
pasión. f. Pota, taryrýi, tembipota asy. 2. Jehasa asy.
pasionaria. f. Mburukuja.
pasivo, va. adj. Kaigue, nombohováiva.
pasmado, da. adj. Jurujái.
pasmar. tr. Mondýi, mopirĩ, mbojurujái.
paso. m. Pyrũ, guata. 2. Pa’ũ, jehasaha. dar un mal p. Rapeavy, rekoavy. grandes pasos. Sambo sambo. ruido de pasos. Pyambu. salir al p. Huvaitĩ, hapejoko.
pasquín. m. Ñe’ẽ meguã ndojekuaáiva mávapa ohai, kuatia oporoja’óva.
pasta. f. Mba’e hu’ũ. de buena p. Heko porã.
pastar. intr. Karu mymba. 2. tr. Mongaru mymba.
pastel. m. Chipa so’o. hacer un p. Javy tuicha, japo vai.
pasteurizar. tr. Mopotĩ mbohakuhápe.
pastizal. m. Kapi’ity.
pasto. m. Kapi’i, kapi’ipe, mymba rembi’u. cortar el p. Kopi, ñapĩ.
pastor, ra. m. y f. Mymba rerekua.
pastorear. tr. Mongaru mymbápe, ñangareko mymbáre.
pastoreo. m. Mymba ñemongaru, ñeñangareko mymbáre.
pastoso, sa. adj. Hu’ũ.
pata. f. Mymba tetyma, kupy, py, po, jyva, pokue, pykue. 2. Ype kuña. en cuatro patas. Opóvo. andar en cuatro patas. Poñy. patas arriba. Oguévo.
patada. f. Pyvoi.
patalear. intr. Pyrũ, tetyma ku’e, tetyma momýi.
patán. m. Tie’ỹ, tavy, koygua.
patata. f. Yvy’a, jety.
patatús. m. Ñemano sapy’a, ñemano rei.
pateadura. f. Jepyvoi.
patear. tr. Pyvoi, pyrũ. 2. Guata heta.
patentar. tr. Ñembojára.
patente. adj. Hesakã, jeroviaha. f. Mbojaraha.
patentizar. tr. Mbojekuaa.
paternal. adj. Heko taita.
paternalmente. adv. Taita rekópe.
paternidad. f. Túva reko.
paterno, na. adj. Túva rehegua.
patético, ca. adj. Mopirĩva, mbojepy‘apýva.
patí. m. Pira hérava pati.
patibulario, ria. adj. Jukaháicha, jejuvy rova joguaha.
patíbulo. m. Jukaha, jejuka renda.
patilla. f. Tova yke rague.
patín. m. Pysyryha.
patinar. intr. Pysyry.
patio. m. Korapy, oka, óga roka.
patitieso, sa. adj. Hetyma atã, juruja.
patizambo, ba. adj. Hetyma karẽ, hetyma ñokĩ.
pato. m. Ype, mbigua, guarimbe.
patológico, ca. adj. Teko hasýva.
patón, na. adj. Py pe, pyvusu, py guasu.
patota. f. Mitãrusu rekotie’ỹ aty.
patraña. f. Japu, mbotavy ky’a.
patria. f. Tetã, tetãma, yvy ñanereñói hague. su propia p. Oguetã.
patriarca. m. Tamói, ñemoñare, tetã ramói.
patricio, cia. adj. Karai (kuñakarai) guasu, tetã rayhuha.
patrimonio. m. Mba’e tee, túva mba’ekue.
patrio, ria. adj. Tetã rehegua.
patriota. adj. Hetã rayhúva.
patrocinar. tr. Pytyvõ.
patrocinio. m. Ñemo’ã, ñepytyvõ.
patrón, na. m. y f. Jára, uru, tembiapoha jára, poromomba’apóva.
patrono, na. m. y f. Mo’ãha, pytyvohára marangatu.
patrulla. f. Imbokáva aty ojere jeréva.
patrullero, ra. adj. Mañaha imbokáva. 2. m. Tahachi.
paulatinamente. adv. Sa’i sa’ípe, mbegue katu.
paulatino, na. adj. Mbegue mbeguépe oikóva.
paupérrimo, ma. adj. Mboriahu asy, poriahu apĩ.
pausa. f. Pa’ũ, pyta sapy’a.
pausado, da. adj. Mbegue.
pauta. f. Tape, techaukarã.
pava. f. Ytakuryru. 2. Mytũ kuña.
pavada. f. Vyrorei.
pavear. intr. Ñembohory, jojái.
pavimentar. tr. Moatã tape.
pavimento. m. Tape moatãha.
pavo, va. adj. Výro, výra. 2. m. y f. Mytũ, jaku.
pavonearse. intr. Vu, jerovu, jejapo, jechauka.
pavor. m. Kyhyje rasa.
pavoroso, sa. adj. Mopirĩmbáva, omondýiva.
payasada. f. Porombopukaha, toryja.
payaso. m. Toryja, toryjára, jojaiha.
paz. f. Py’aguapy, akãguapy, angapyhy, mytuẽ, ñorairõ’ỹ, joayhu joa, teko joaju.
pe. f. Tai p réra.
peaje. m. Jehasaha repy.
peatón, na. m. y f. Guataha, yvyrupigua.
pebete. m. Mitã.
peca. f. Pititi, pini.
pecado. m. Angaipa, teko’avy.
pecador, ra. adj. Angaipavóra. U. t. c. s.
pecarí. m. Taitetu, tañykatĩ, tajykatĩ.
pececito. m. Piky.
pecera. f. Mba’yru pira rendarã.
pechar. tr. Pyti’amyaña, pyti’amuaña. 2. Viru jerure.
pecho. m. Pyti’a, ñe’ã, káma. dar el p. Mokambu. quitar el p. Kambu’o, mombo’o. tomar a p. Jepy’apy. tomar el p. Kambu.
pechuga. f. Guyra pyti’a ro’o.
pecíolo. m. Togue nambi, togue jurupy.
pecoso, sa. adj. Pititi hetáva.
pecuario, ria. adj. Mymba rehegua.
peculado. m. Tetã mba’e ñemonda.
peculiar. adj. Hesegua.
peculio. m. Viru tee.
pecuniario, ria. adj. Viru rehegua, pirapire rehegua.
pedacitos. m. pl. Kuruvi, ku’i. deshacerse en p. Ñemongu’i. hacer p. Mongu’i.
pedagogía. f. Mitã mbo’e rape.
pedagogo, ga. m. y f. Mbo’ehára.
pedal. m. Pyrũha, pýpe omýiva.
pedalear. intr. Pýpe momýi.
pedante. adj. Ovúva ikuaáre.
pedazar. tr. Pehẽ’a.
pedazo. m. Vo, vore, pehẽ, akytã, pehẽngue, pesẽngue. 2. m. pl. Kuruvíka. sacar p. Pe’o.
pederasta. m. Teviro, kuimba’e kuña reko.
pedernal. m. Ita atã.
pedestal. m. Jokoha mboyvatéva.
pedestre. adj. Guatagua, yvyrupigua.
pediatra. adj. Mitã pohanohára. U. t. c. s.
pediatría. f. Mitã pohano mbo’e.
pedicuro, ra. m. y f. Py myatyrõhára.
pedido, da. adj. Jerurepyre. 2. m. Jerure, mba’ejerure, tembijerure.
pedigüeño, ña. adj. Jepokuaa jerurépe, ojerure meméva, ojerure reíva, juru’akua.
pedir. tr. Jerure. p. prestado. Poru.
pedo. m. Tepyno, pyno. largar p. Pyno.
pedrada. f. Ita api.
pedregal. m. Itaeta, itakuruvity.
pedregoso, sa. adj. Henyhẽ itágui.
pedregullo. m. Ita kuruvi, ita ra’ỹi.
pedúnculo. m. Jurupy, togue jurupy.
pegadizo, za. adj. Oja reíva, ñemboja reíva.
pegado, da. adj. Ñemboja. 2. pl. Juaju.
pegajoso, sa. adj. Aysy, apovõ. 2. Hevija, jajy.
pegamento. m. Mba’e apovõ, mba’e mboja haguã ojeporúva.
pegar. tr. Ñupã, mbyepoti, havira, tongea. 2. Mboja. p. con la mano. Pete, japete. p. fuego. Myendy. p. un tiro. Mbokapu. 3. prnl. Ja, ñemboja, joaju. 4. Ñonupã.
pegote. m. Tevija.
peinado. m. Ñeakãkarãi.
peinar. tr. Akãkarãi, karãi. 2. prnl. Ñakãkarãi.
peine. m. Kygua.
peineta. f. Kygua vera.
pelado, da. adj. Perõ, akãperõ, apĩ. 2. Sogue, so, chapĩ.
peladura. f. Pere, ñemoperõ, pirekúi, apekue, apĩ, japiro, karãi vore.
pelagatos. m. Tekove sogue.
pelaje. m. Tague.
pelar. tr. Ñapĩ, moperõ, moakãperõ, hague’o, piro, javo’o, mboapiro, hague kytĩ. 2. Mbosogue. p. las hojas. Hogue’o. p. la piel. Pire’o, pe’o. 3. prnl. Jepiro. p. el prepucio. Japiro.
peldaño. m. Jupiha, py jupiha, mba’e jajupi haguã.
pelea. f. Ñorairõ. p. a_trompadas. Soki. peleador, ra. adj. Ñarõ, ñorairõséva, oñorairõva, pororairõha.
pelear. intr. y prnl. Ñonupã, ñorairõ, ñombuepoti, ñoha’ã, taky.
peletería. f. Pirekue ñemuha.
peliagudo, da. adj. Javorái, hasy, vai.
película. f. Pire pererĩ. 2. Ta’anga omýiva.
peligro. m. Mongyhyjeha, mondyiha, mba’e ikatúva ombohasa asy.
¡peligro! interj. Cháke, háke.
peligroso, sa adj. Poromongyhyjéva, mómondýiva, ikatúva ombohasa asy.
pelirrojo, ja. adj. Hi’áva pytã, akã pytã, kiveve.
pellejo. m. Pire, pirekue, pi.
pellizcar. tr. Pichãi. p. la comida. Ñapi’ũ.
pellizco. m. Pichãi.
pelmazo. m. Ava mbegue, tekove joha.
pelo. m. Tague, áva. p. de la barba. Tendyya. p. largo. Avuku. cortar el pelo. Ñapĩ, hague’o, haguekytĩ.
pelón, na. adj. Perõ.
pelota. f. Apu’apopo. p. de cuero. Vakapipopo.
pelotón. m. Ava aty, imbokáva aty.
peluca. f. Tague apopyre, áva joapy.
peludo, da. adj. Haguéva, haguepa, hague heta, raviju, áva vusu, avuku.
peluqueada. f. Taguekytĩ.
peluquería. f. Tague apĩha, tague kytĩha, tague myatyrõha.
peluquero, ra. m. y f. Áva apihára, áva moporãha.
pelusa. f. Taviju. sacar p. Havi’u.
pena. f. Ñembyasy, py’apy, py’arasy, tekoasy, angekói, mba’embyasy. 2. Ñenupã, angaipa repy. a duras penas. Hasýpe. 3. no vale la p. Nanga.
penacho. m. Akã votõ.
penal. adj. Tembiapo vaikue rehegua. 2. m. Ka’irãi, yvyrakua róga.
penar. intr. Py’arasy, hasa asy, jepy’apy, ãho, pena. 2. Mbopaga angaipa.
pendejo, ja. m, y f. Mitãrusu.
pendencia. f. Ñorairõ, jeiko vai.
pendenciero, ra. adj. Porohekáva, oñorairõséva.
pender. intr. Saingo.
pendiente. adj. Osaingóva. 2. Ñeha’arõ va’erã. m. Namichãi.
pendón. m. Poyvi, aoveve.
péndulo. m. Saingoha myatymóiva.
pene. m. Tembo, tete apýra.
penetración. f. Jeike.
penetrante. adj. Oikéva.
penetrar. intr. Ike, hasa, jasuru, jasururu.
península. f. Yvyapy, yvy akua.
penitencia. f. Tembiapo vai repykue.
penitenciaría. f. Ka’irãi, yvyrakua róga.
penosamente. adv. Asýpe, hasýpe.
penoso, sa. adj. Asy, hasy.
pensado, da. adj. Ñeimo’ãva, ñeimo’ãpyre, ñemopy’amongetáva.
pensador, ra. adj. Arandu, ñeimo’ãva, jepy’amongetáva. U. t. c. s.
pensamiento. m. Temimo’ã, ñeimo’ã, temiandu, py’amongeta, py’angata, apytu’ũroky, py’aho.
pensar. intr. y tr. Imo’ã, jesareko, ‘e py’ápe, ‘e jupe, ñanga’u, malísia, karkula. p. mal. Ñemoangai.
pensión. f. Jeikove repy, tupa repy. 2. Mbohupa róga.
pensionista. m. y f. Mbohupa.
penúltimo, ma. adj. Paha mboyvegua.
penumbra. f. Pytũmby.
peña. f. Ita guasu. 2. Aty jepuraheirã.
peñasco. m. Ita guasu.
peñón. m. Ita yvate.
peón. m. Mba’apohára, tembiguái.
peor. adj. Vaive.
pepino. m. Kurapepẽ joguaha aky oje’úva.
pepita. f. Ta’ỹi, ta’ỹingue.
pequeñez. f. Sa’ikue, karapekue, vyrorei.
pequeño, ña. adj. Michĩ, ‘i, mi, mimi, sa’i, mirĩ, chu’i, karape, kyto, hesa’i, plíki. 2. m. Mitã’i. 3. f. Mitãkuña’i.
percance. m. Jehecha vai ñeimo’ã’ỹre, jehecha tesaparápe.
percatarse. prnl. Hechakuaa.
percepción. f. Ñeñandu, kuaa.
perceptible. adj. Ñeñandukuaáva.
percha. f. Mosaingoha.
percibir. tr. Ñandu. 2. Pyhy.
percusión. f. Ñembota.
perdedor, ra. adj. Po’a’ỹ, nda’ipu’akáiva.
perder. tr. Mokañy, rokañy. 2. Mbyai, momarã. 3. prnl. Kañy, ñedesatina. 4. Ñembyai, ñehundi.
pérdida. f. Kañy, ñekañy, mba’e ndajarekovéiva.
perdido, da. adj. Kañypyre, ñembyaipyre. 2. f. Kuña reko vai. 3. m. Ava reko vai.
perdigón. m. Mboka ra’ỹi.
perdiguero. m. Jagua ynambu.
perdiz. f. Ynambu, tataupa.
perdón. m. Ñyrõ, jora.
perdonar. tr. Ñyrõ, jora.
perdurable. adj. Opa’ỹva, pave’ỹ, hi’are pukúva.
perdurar. intr. Are puku.
perecedero, ra. adj. Opáva, sapy’agua, omano va’erãva.
peregrinación. f. Guata puku, guata karai.
peregrino, na. adj. Ohasáva, jepigua’ỹ. 2. m. y f. Guataha, hasaha.
perenne. adj. Meme, memegua, ndopáivai, ndokúivai.
perentorio, ria. adj. Voi va’erã.
pereza. f. Ate’ỹ.
perezosamente. adv. Ate’ỹhápe, kaiguehápe.
perezoso, sa. adj. Kaigue, ate’ỹ, pijy, tekorei. 2. m. Kaguare.
perfección. f. Teko porãite, porãngue.
perfeccionar. tr. Moporãve. 2. prnl. Ñemyatyrõ, jehekoporanga.
perfectamente. adv. Porãite, porã iterei.
perfecto, ta. adj. Porã jepéva, oĩmbáva, marane’ỹ.
perfidia. f. Ñañangue.
pérfido, da. adj. Ñaña, jeroviaha’ỹ.
perfil. m. Yke, tova jahecha yke guio.
perfilar. tr. Myatyrõ.
perforación. f. Ñembokua.
perforar. tr. Mbokua, mbojuru.
perfumado, da. adj. Hyakuãvu, hakuã, hyakuã porãva.
perfumar. tr. Mohyakuãvu, mohakuã.
perfume. m. Tyakuãvu, myakuã, tyakuã porã, mba’e mohyakuã haguã. tener p. Hakuã.
pergeñar. tr. Pyaha, japo vai vai.
pericia. f. Katupyry.
pericón. m. Chopĩ, jeroky.
periferia. f. Jere.
perifonear. tr. Mbojekuaa.
perífrasis. f. Ñe’ẽ jere.
perilla. f. Pyhyha. 2. Tendyva apy rague.
perímetro. m. Apu’a, jereha.
periné. m. Takamby pa’ũ.
periódicamente. adv. Sapy’apy’a, ára pa’ũ pa’ũme.
periódico, ca. adj. Sapy’agua, jepi. 2. m. Kuatia sapy’agua, momaranduha.
periodismo. m. Kuatia hai mbo’e.
periodista. com. Momaranduhára, kuatia momaranduha apoha.
período. m. Ára aty, ára pehẽngue. 2. Kuña mba’asy.
peripecia. f. Tembiasa asy.
periquete. m. Tesapirĩ, sapy’aite.
peritaje. m. Katupyrýva rembiapo moporãve haguã peteĩ mba’e.
perito, ta. m. y f. Arandu, katupyry, kuaaha.
peritoneo. m. Tye ryru.
peritonitis. f. Tye ryru rasy.
perjudicar. tr. Momeguã, mbyai. p. gravemente. Degrasia.
perjudicial. adj. Mbyaiha, vai, kose.
perjuicio. m. Ñembuai, ñembyai, meguã.
perjurar. intr. Japu.
perla. f. Apu’a hepyete. 2. fig. Tekove marangatu. viene de perlas. Ou porã.
permanecer. intr. Pyta, iko, myi’ỹ, ĩ.
permanencia. f. Jepyta, pyta.
permanente. adj. Opytáva, tapiagua, ndopáiva.
permanentemente. adv. Manterei, mante, opave’ỹme.
permeable. adj. He’õva, ho’ẽ katúva, y hasaha.
permisible. adj. Ikatúva jajapo.
permiso. m. Neĩ, sãso. entrar sin p. Jasuru, jasururu.
permitir. tr. Moneĩ, heja.
permuta. f. Ñembyekovia.
permutar. tr. Pyru, mbuekovia, mbyekovia.
pernicioso, sa. adj. Marã, mbyaiha.
perno. m. Okẽ jokoha.
pernoctar. intr. Ñembohupa, ke, ñembopyhare, hasa pyhare.
pero. conj. Viña, katu, uvei, ha.
perogrullada. f. Ñe’ẽ rei.
peroné. m.Tetyma kangue.
perorata. f. Ñe’ẽ puku oporombyajúva.
perpetrar. tr. Japo mba’e vai.
perpetuamente. adv. Pave’ỹme, apyre’ỹme, arapa’ỹme, arapave’ỹme.
perpetuar. tr. Mboare, mombytauka, mbojepi, mbopave’ỹ.
perpetuo, tua. adj. Tapiagua, opave’ỹva, apyre’ỹ.
perplejo, ja. adj. Oñemondýiva, oikuaa’ỹva mba’épa oiko.
perra. f. Jagua kuña.
perrera. f. Jagua rupa.
perrería. f. Jagua atýra.
perro. m. Jagua. p. rabioso. Jagua hasy pochýva. aullido de p. Guahu. ladrido de p. Ñarõ. voz para espantar al p. Sálaki.
perruno, na. adj. Jagua rehegua.
persecución. f. Muña, moña, ñemoña, ñemuña.
perseguido, da. adj. Moñambyre, muñambyre.
perseguidor, ra. m. y f. Moñahára.
perseguir. tr. Muña, moña, ha hapykuéri. 2. prnl. Ñomuña.
perseverancia. f. Jepiguaha, ñeha’arõ are.
perseverante. adj. Poguapy.
perseverar. intr. Japo paha peve.
persignar. tr. Hovasa. 2. prnl. Jehovasa, jovasa.
persistencia. f. Jetu’u.
persistir. intr. Tu’u, jetu’u.
persona. f. Máva, tekove, ava, avaite, yvypóra, tapicha.
personaje. m. Poguasu, ava jepigua’ỹ.
personal. adj. Tee, ava rehegua. 2. m. Tembiguái kuéra.
personalidad. f. Tekove arandu, tekove poguasu. 2. Teko.
personalmente. adv. Ete, ite, te, ae.
perspectiva. f. Tenonderã.
perspicacia. f. Kuaa, jehecha puku.
perspicaz. adj. Arandu, hakuã, ohetũ pukúva, katupyry.
persuadir. tr. Mbo’e, py’amovã, mbo’ekuaa, movã roviaha.
pertenecer. tr. Jarareko, ...mba’e.
perteneciente a. Rehegua, pegua, mba’e.
pertenencia. f. Mba’e, jerekoha.
pertinaz. adj. Akãhatã, jetu’úva, ñemohatã.
perturbación. f. Sarambi, tyai.
perturbado, da. adj. Ñembotyai, py’angata, tarova.
perturbar. tr. Mbyai. 2. prnl. Ñembyai.
perverso, sa. adj. Ñaña, ahẽ, moñái, pochy, tie’ỹ, py’aro.
pervertido, da. adj. Heko vai.
pervertir. tr. Mbyai, motie’ỹ, mbohekovai, moñaña. 2. prnl. Ñembyai, ñemyaña, ñemotie’ỹ, ñembohekovai.
pesa. f. Pohyikue ha’ãha.
pesadez. f. Kane’õ, kaigue.
pesadilla. f. Kerasy, ke rasẽ, ke pyahẽ.
pesado, da. adj. Pohýi. 2. Ha’ãmbyre. 3. f. Pohyikue ñeha’ã.
pesadumbre. f. Ñembyasy, py’arasy, py’apy, jejopy, py’aro, mbyasy, mba’embyasy, ñeko’õi, joha, vy’a’ỹ.
pésame. m. Ñerombyasy, guerombyasy. dar el p. Rombyasy.
pesar. tr. Ha’ã. 2. m. Ñembyasy, py’apy, mbyasy, mba’embyasy, rombyasy. a p. de eso. Upevére, ko’ýte. a p. de que. Jepe, ramo jepe.
pesaroso, sa. adj. Ñembyasy.
pesca. f. Pirakutu.
pescado. m. Pira. espina de p. Pira ratĩ. pescadito. Piky.
pescador. m. Pirakutuha, piramoñuhãha.
pescar. intr. Pindapoi, pirakutu. 2. tr. Kutu.
pescozón. m. Pete, atúa pete.
pescuezo. m. Atúa, ajúra.
pesebre. m. Mymba karuha. 2. Níño ára ra’anga.
pésimo, ma. adj. Vai eterei, vai rasa.
peso. m. Pohyikue.
pesquisa. f. Teka, jeheka, typeka.
pesquisar. intr. Heka, porandu, typeka.
pestaña. f. Topea.
pestañear. intr. Resapirĩ, resavi.
pestañeo. m. Tesavi, tesapirĩ, tesakuapirĩ.
peste. f. Tasy pavẽ, mba’asy oñemyasãiva.
pestilencia. f. Tyakuã vai.
pestilente. adj. Ne, nevu, hyakuã vai.
pétalo. m. Yvoty rogue, yvoty ropea.
petardo. m. Mbokavícho, mbokapu.
petereví. m. Peterevy, peteĩ yvyra.
petición. f. Jerure, tembijerure.
peticionar. tr. Jerure.
petiso, sa. adj. Karape.
petitgrain. m. Narãhái rogue rykue.
pétreo, a. adj. Itaguigua.
petrificar. tr. Mboita.
petróleo. m. Ñandy hũ yvyguýgui oúva.
petulancia. f. Tova’atã, jerovu.
pez. m. Pira. p. dorado. Piraju. variedades de peces. Suruvi, paku, manguruju, mandi’i, javevýi, tare’ỹi, pati.
pezón. m. Kamapu’ã, jurupy, kamambýi, káma kua, kama’apỹi, titi.
pezuña. f. Pysãpe, pyapẽ.
piadoso, sa. adj. Marangatu, poriahuverekóva.
piar. intr. Piã, pipi.
piara. f. Kure atýra.
pibe. m. Mitã’i.
pica. f. Mymbuku.
picada. f. Tape po’i.
picadillo. m. Ku’i.
picadura. f. Jopi, su’ukue.
picaflor. m. Mainumby.
picana. f. Kutuha.
picanear. tr. Kutu.
picante. adj. Tái, ojopíva. ají p. Ky’ỹi, kumbari. 2. Tie’ỹ.
picapedrero. m. Ita mongu’iha.
picaporte. m. Okẽ mbotyha.
picar. tr. Jopi, su’u, mbojy. 2. Remói, ko’õ, joha. 3. Mbo’i, mongu’i, mbosa’i.
picardía. f. Tie’ỹ, akãhatã.
picaresco, ca. adj. Tie’ỹ, hory, hetia’e.
pícaro, ra. adj. Morombi, akãhatã, tie’ỹ, añambaraka, pirãi.
picazón. f. Jopi, temói, ko’õ, jejopi, joha, pijoha.
pichón. m. Guyra ra’y.
pico. m. Tĩ, guyra tĩ, guyra juru. 2. Jo’oha, yvy jo’oha, mokarãiha. 3. Yvyty ru’ã.
picor. m. Temói, ko’õ, jopi.
picota. f. Juvyha.
picotazo. m. Guyra su’u, guyra kutu.
picotear. tr. Su’u, pe’o, javiru, ñapi’ũ, hapi’ũ, pichãi.
picudo, da. adj. Tĩguasu. 2. m. Tĩgua’a.
pie. m. Py, mby, guapyha. p. agrietado. Py jeka. p. bot. Py apa. p. lleno de piques. Pychãi. p. tullido. Py apa. a p. Yvýrupi. afirmar los pies. Jepytaso. atar los pies. Pykua. de p. Ñembo’yhápe. dedo del p. Pysã. empeine del p. Py kupe, py ape. estar de p. Ñembo’y. lavar los pies. Pyhéi. planta del p. Py pyte. ponerse de p. Ñembo’y, pu’ã, ñepu’ã. punta del p. Pytĩ. uña del p. Pysãpe.
piedad. f. Poriahuvereko, Tupã rayhu.
piedra. f. Ita. p. de afilar. Itaky. p. preciosa. Ita vera. p. molida. Ita kuruvi.
piel. f. Pire, pi, ape, apekue. p. de vaca. Vakapi. piel de cerdo. Kurepi.
pienso. m. Mymba rembi’u.
pierna. f. Tetyma. piernas juntas. Tetyma ñokĩ.
pieza. f. Vo, akytã, pehẽngue. 2. Koty. interior de la p. Kotypy.
pifiar. intr. Javy.
pijotero, ra. adj. Pojopy, hakate’ỹ.
pila. f. Aty, atýra, chovi.
pilar. m. Yta, okyta.
pilcha. f. Ao.
píldora. f. Pohã apu’a.
pileta. f. Joheiha, jahuha.
pillaje. m. Ñemonda.
pillar. tr. Popa’ã, topa.
pillastre. adj. Moñái, aña ra’y.
pillo, lla. adj. Ha’eve. 2. Moñái, mondaha, añambaraka, tie’ỹ, pirãi.
pilón. m. Atýra.
piloto. m. Aviõ sãmbyhyha, ygarusu sãmbyhyha.
pimiento, ta. m. y f. Ky’ỹi, kumbari.
pimpollo. m. Kuru, yvoty kuru, poty kuru.
pináculo. m. Tu’ã.
pincel. m. Haiha haguéva.
pinchar. tr. Pichãi, kutu.
pinchazo. m. Jekutu, ñepichãi.
pinche. m. Jokoha. 2. Tembiguãi, pytyvõha.
pingüe. adj. Heta.
pino. m. Kuri, kuri’y.
pinta. f. Pititi. 2. Jehecha.
pintar. tr. Mongolo, mbopara.
pintón, na. adj. Apeju.
pintor, ra. m. y f. Mboparaha, ta’anga japoha.
piña. f. Anana, vakachi, avakachi. 2. Kuri’y a.
piñata. f. Japepo, kambuchi.
pío, a. adj. Marangatu. 2. m. Piã.
piojo. m. Ky. p. de aves. Mymýi. p. de la ropa. Ñamokyrã. p. de vello. Kype. sacar piojos. Ky’o.
piojoso, sa. adj. Iky hetáva.
piola. f. Sã, inimbo poguasu.
piolín. m. Sã po’i, líña.
pipa. f. Motimboha, kachímbo.
pipí. m. Ty. hacer p. Kuaru.
pique. m. Tũ. barco ir a p. Yga ohórõ yguýpe. sacar piques. Tũ’o.
piquento, ta. adj. Pychãi. 2. m. y f. Pychãichi.
piqueta. f. Ita jokaha.
pira. f. Tata guasu.
piragua. f. Yga, kachivéo.
piraña. f. Pirãi.
pirata. adj. Mondaha. 2. m. Ypegua mondaha.
piratear. tr. Monda.
pirincho. m. Piriríta.
piropo. m. Mborayhu ñe’ẽ, momba’eguasu.
pirueta. f. Jere, jepo, mýi pya’e.
pisado, da. adj. Ku’i. 2. f. Pyrũ, pyambu, pypore.
pisar. tr. Pyrũ. 2. Joso, mongu’i. p. en mortero. Ñembiso.
piscina. f. Jahuha, jeyta renda.
piso. m. Yvy atã, yvy rogapy. casa de pisos. Óga ijyvy joa hetáva.
pisón. m. Soka, avatisoka.
pisotear. tr. Pyrũ, joso.
pisotón. m. Pyrũ, ñepyrũ.
pista. f. Pypore, rapykuere. p. de aterrizaje. Jeguejy rape. p. de baile. Jerokyha. p. de carrera. Ñeñaniha. seguir la p. Ha hapykuéri.
pistola. f. Mboka mbyky.
pistolera. f. Mboka ryru.
pistolero, ra. m. y f. Mondaha imbokáva.
pitada. f. Turuñe’ẽ, mimbypu.
pitar. intr. Pu, mbopu.
pituco, ca. adj. Kate, fifi, chúchi.
pizarrón. m. Ogyhũhai, ogyhairã, yvyrapehai.
pizca. f. Ku’imi, pehẽnguemi.
placa. f. Mba’e pererĩ.
pláceme. m. Guerohory, jererohory, jerohory.
placenta. f. Aupa, memby ryru.
placentero, ra. adj. Rory, vy’a reruha.
placer. m. Vy’a, angapyhy.
placidez. f. Tory, py’aguapy.
plácido, da. adj. Hory, py’aguapýva.
plaga. f. Mba’asy isarambíva, mba’e vai heta.
plagar. tr. Myenyhẽ mba’e vaígui.
plan. m. Tape, mba’epota.
plana. f. Mburuvicha atýra.
plancha. f. Mba’e pe. 2. Aokytyha, ao cha’ĩ pe’aha, mosỹiha.
planchar. tr. Moapesỹi, ao kyty, pe’a cha’ĩngue.
planeta. f. Mbyja kuarahýre ojeréva. p. tierra. Yvy apu’akue.
planicie. f. Yvy pe.
planilla. f. Téra rysýi.
plano, na. adj. Sỹi, joja, pe, ape joja. 2. m. Pysoha ta’anga.
planta. f. Ka’avo, ka’a, yvyra, máta, ñana. p. del pie. Py pyte. p. medicinal. Pohã ñana. raíz de p. Tapo.
plantación. f. Kokue, temitỹ, ñemitỹ, kóga, ñeñotỹ.
plantar. tr. Ñemitỹ, ñotỹ. 2. Moñembo’y. 3. prnl. Jetu’u.
planteamiento. m. Ñemoĩ tesa renondépe.
plantear. tr. Moĩ tesa renondépe, tembiaporã mbohechauka.
plantificar. tr. Moĩ jepota’ỹ rendápe.
plantón. m. Ñembo’y.
plañidero, ra. adj. Hasẽva, ojahe’óva, hasẽ reíva. 2. f. Hasẽha, hasẽ gua’úva hepýre.
plañido. m. Jahe’o, pyahẽ.
plasmar. tr. Japo, pyaha.
plata. f. Itatĩ, kuarepotitĩ. 2. Pirapire, viru.
platal. f. Pirapire heta.
plátano. m. Pakova, pakova kuã, pakova’y.
plática. f. Ñemongeta, ñemoñe’ẽ, ñe’ẽ.
platicar. intr. Ñe’ẽ, ñemongeta, ñomongeta, ñemoñe’ẽ.
plato. m. Ña’ẽmbe.
platónico, amor p. Mborayhu joheipyre.
platudo, da. adj. Pirapire hetáva.
plausible. adj. Ikatúva jejapo.
playa. f. Tembe’y, y rembe’y.
playo, ya. adj. Pe, ndahypýi, kachape.
plaza. f. Oka guasu tavapegua, okavusu.
plazo. m. Ára vore, arapa’ũ, ára ojejapo haguã peteĩ mba’e.
plebe. f. Tavaygua atýra.
plebeyo, ya. adj. Koygua, mboriahu.
plebiscito. m. Tetãygua ñeporandu.
plegable. adj. Joapykuaáva.
plegado, da. adj. Moapicha’ĩ.
plegar. tr. Joapy, mbojo’a, mocha’ĩ. 2. prnl. Japa. 3. Moirũ, ñakãity.
plegaria. f. Ñembo’e.
pleitear. intr. Ñorairõ, mbohovái.
pleitesía. f. Ñemomirĩ, ñakãity.
pleito. m. Ñorairõ, ñombohovái, ñorairõ kuatia rupi.
plenilunio. m. Jasy renyhẽ.
plenitud. f. Tenyhẽ, tyguatã.
pleno, na. adj. Henyhẽ.
pliego. m. Kuatia apakua.
pliegue. m. Apicha’ĩ.
plomada. f. Ita saingo.
plomo. m. Kuarepoti membe, ita pohýi.
pluma. f. Tague, guyra rague. 2. Haiha.
plumaje. m. Tague atýra.
plumero. m. Ñandu’a, yvytimbo tyvyrõha.
plural. m. Teta, papyeta.
plutocracia. f. Viru hetáva sãmbyhy.
pluvial. adj. Ama rehegua.
pluviómetro. m. Ama ra’ãha.
población. f. Táva. 2. Tavaygua kuéra, tetãygua kuéra.
poblado, da. adj. Tetãygua hetáva. 2. m. Táva.
poblar. tr. Tetãygua mbohetave.
pobre. adj. Mboriahu, poriahu, sogue, apĩ, oikotevẽva. U. t. c. s. 2. Aichejáranga, anga.
pobremente. adv. Mboriahuhápe.
pobretón, na. adj. Mboriahu. U. t. c. s.
pobreza. f. Tekotevẽ, ñekotevẽ, mboriahu.
pocilga. f. Kurekua, kure renda.
pocillo. m. Ña’ẽ apu’a, mba’yru’i.
pócima, poción. f. Pohã ñana rykue.
poco, ca. adj. Mbovy, sa’i, michĩ. poco. adv. Mbovy, michĩ, sa’i, pokã, nunga. p. a p. Mbegue katu, sa’i sa’ípe. p. cosa. Vyrorei, jagua ry’ái. p. después. Riremi. p. más. Mive, mie. hace p. Ange, ramo, na’ymái, angete, kuri. por p. Haimete. pocas veces. Amóme, sapy’apy’a, mbovy jey.
poda. f. Toky’o.
podar. tr. Rakã’o, ñapĩ, rakã kytĩ, rakã pe’a.
poder. m. Pu’aka, pokatu. 2. tr. Katu, ja, pojái, kuaa. en (bajo el) poder de. Poguýpe.
poderoso, sa. adj. Mbarete, poguasu, pu’aka.
podredumbre. f. Péu, mbéu, ñembyai, ta’o, tuju.
podrido, da. adj. Ha’o, tuju.
podrir. tr. Mbyai, mbuai, mbotuju. 2. prnl. Tuju, haguino.
poema. f. Ñe’ẽpoty, ñe’ẽyvoty.
poesía. f. Ñe’ẽpoty, ñe’ẽyvoty.
poeta, poetisa. m. y f. Ñe’ẽpapára, ñe’ẽpoty apoha.
polea. f. Jupiha jere.
polémica. f. Ñe’ẽ ñorairõ, ñembohovái.
polemizar. intr. Mbohovái.
polen. m. Yvoty ra’ỹi.
polenta. f. Mbaipy. p. de calabaza. Kiveve.
policía. m. Tahachi. 2. f. Tahachi atýra. cuartel de p. Tahachio.
polícromo, ma. adj. Para, mbatara.
poliedro. m. Hova hetáva.
polifonía. f. Purahéi heta joáva.
poligamia. f. Tembireko heta.
polígamo. adj. Hembireko hetáva. U. t. c. s.
polígono. m. Takamby hetáva.
polilla. f. Yso michĩ ao uha.
polisilábico, ca. adj. Ñe’ẽpehẽeta.
polisílabo, ba. adj. Ñe’ẽpehẽ hetáva.
politeísmo. m. Tupã heta jerovia.
político, ca. adj. Tetã mba’ére ojepy’apýva. U. t. c. s. 2. Heko porã. 3. f. Tetã sãmbyhykuaa.
politiquería. f. Tetã sãmbyhyha karẽ.
póliza. f. Kuatia jeroviaha.
polizón. m. Mba’yrumýime ojupíva kañyhápe.
polizonte. m. Tahachi.
polla. f. Ryguasu rajy.
pollera. f. Sái.
pollino. m. Mburika, vúrro, chavurro.
pollo. m. Ryguasu ra’y.
polo. m. Yvy apy, yvy apyte.
poltrona. f. Apyka, apykatupa, apykatymói.
polución. f. Ky’a sarambi; ñemongy’a y, yvy ha yvytu.
poluido, da. adj. Ky’a, mongy’apyre.
poluir. tr. Mongy’a; moñembyai y, yvy ha yvytu.
polvareda. f. Yvytimbo.
polvo. m. Mba’e ku’i, kuruvi, yvytimbo, yvyku’i.
pólvora. f. Mbokapuha.
polvorín. m. Mbokapu heta. 2. Mbarigui, mbigui.
pomelo. m. Réifu, guareporu.
pómez. m. Itakurutĩ.
pompa. f. Jererovu, jegua hepy.
ponchada. f. Teta.
poncho. m. Ahoja ikuáva mbytépe.
ponderación. f. Techa ramo, ñemomba’eguasu.
ponderar. tr. Hecharamo, momba’eguasu.
ponedora, gallina p. Ryguasu ombo’a hetáva.
poner. tr. Moĩ, ñoña, my, mby, mo, mbo, mu, mbu. p. boca abajo. Mbovapy. p. boca arriba. Mbovayva. p. acostado. Moñeno. p. adentro. Moinge. p. al sereno. Moko’ẽ. p. aparte. Moingoe. p. de pie. Mopu’ã. p. en medio. Mopa’ũ. p. en orden. Moatyrõ, myatyrõ. p. en remojo. Mboaruru. p. en su lugar. Mohenda. p. frente a frente. Mbojovake. p. huevos. Mbo’a. p. la ropa. Monde. p. los cuernos. Moakãratĩ. p. nombre o. sobrenombre. Mbohero. p. precio. Mbohepy. p. uno debajo de otro. Mbojoguy. p. uno encima de otro. Mbojo’a. 2. prnl. Ñemoĩ. p. de pie. Ñembo’y, ñepu’ã. p. delante. Ñemotenonde. p. de puntillas. Ñepyta’ã. p. el sol. Oike kuarahy. p. enfrente. Ñembohovake. p. en jarras. Jeku’ako. p. la ropa. Ñemonde.
poniente. m. Kuarahy reike, poñénte.
pontífice. m. Avare guasu ruvicha.
pontón. m. Ysyry hasaha.
ponzoña. f. Popĩa, joha, pohã juka, pohã pochy.
popa. f. Topyta, yga ruguái, yga ropyta.
populacho. m. Mboriahu kuéra, tetãygua aty, tavy atýra.
popular. adj. Jehayhu, kavure’i, ka’avo. 2. Tetã mba’e, mboriahu rehegua.
popularidad. f. Jekuaa, ka’avo, terakuã.
populoso, sa. adj. Ijyvypóra retáva.
poquito, ta. adj. Michĩmi, mimi, kytomi, ra’ymi.
por. prep. Re, rehe, pe, me, rupi, gui, pype, ri, ipi, pi. por allí. Upérupi. por aquí. Árupi, ko’árupi. por causa de. Reheve. por él (ella). Hese. por debajo. Guýrupi. por eso. Upéare, upéagui, ajeve, ajevéramo, upéramo. por favor. Mi, na, mína, míkena. por fin. Ipahápe. por no. Pono, tare’ỹ. Por más que. Jepive. por medio de. Pype, rupi. por qué. Mba’ére, mba’érehe, mba’égui, mba’ehápa, mba’émo, mbaupe.
porcino, na. adj. Kure rehegua.
porción. f. Akytã, vore, chúra.
pordiosero, ra. adj. Tupãmba’ejára. U. t. c. s.
porfiar. intr. Ñeha’ã, ñemohatã.
pormenor. m. Sa’ikue.
pornográfico, ca. adj. Tie’ỹ.
porongo. m. Hy’a, ka’ygua.
poroso, sa. adj. Vevúi, ikua’íva.
poroto. m. Kumanda.
porque. conj. y p. v. Re, rehe, gui, háre, haguére, pype, ajeve, ajevéramo. porque sí. Rei.
porquería. f. Mba’e ky’a, mba’e tie’ỹ, mba’eve rei.
porra. f. Nupãha, yvyra kaguai.
porrazo. m. Ñembota, ñenupã.
porrotada. t Teta.
portada. f. Óga rova, okẽ renda.
portador, ra adj. Reruha, rahaha.
portal. m. Óga jeikeha.
portar. tr. Raha, ru, gueraha, gueru. 2. prnl. Reko. p. bien. Reko porã, rembiapo porã. p. mal. Reko vai, rembiapo vai.
portavoz. m. Oñe’ẽva ambue rérape, oraháva ambue ñe’ẽ.
portazo. m. Okẽ ñembota.
porte. m. Teko.
porteador, ra. m. y f. Mbohasaha, oguerúva ha ogueraháva.
portento. m. Hechapyrã, mba’e guasu eterei.
porteño, ña. adj. Y rembe’ygua. 2. Kurepi.
portería. f. Okẽ koty.
portero, ra. m. y f. Óga rerekua, óga ñangarekoha, okẽre oñangarekóva.
portón. m. Okẽ, okẽ guasu, okẽ okapegua.
porvenir. m. Tenonderã, ou va’erãva.
pos. prep. Rire. en pos de. Rapykuéri, rakykuéri.
posada. f. Pytaha, mbohupaha.
posaderas. f. pl. Tevi ro’o.
posadero, ra. m. y f. Mbohupaha jára.
posar. intr. Guapy, pytu’u, pyta, ñemoha’anga. 2. tr. Mboguapy. 3. prnl. Guejy.
pose. f. Teko, jejapo.
poseedor, ra. adj. Jára, terekoha, terekohára.
poseer. tr. Reko, guereko, mba’erereko. 2. Poreno.
poseído, da. adj. Ijárama. ser p. Je’u.
posesión. f. Jereko, tembirereko, mba’e.
posesionarse. prnl. Ñemomba’e.
posesivo, va. gram., adj. Mba’éva.
poseso, sa. adj. Hembiapo pochýva.
posguerra. f. Ñorairõ rire.
posibilidad. f. Mba’e ikatúva oiko.
posible. adj. Ikatúva oiko. ser p. Ikatu, ja. serle p. Pojái.
posiblemente. adv. Pipo, nipo, po, ipo, ikatu.
posición. f. Teko, ñeĩha, tenda, ñemoĩha.
positivamente. adv. Añetehápe.
posponer. tr. Mbotapykue, mbotakykue.
posposición. f. Ñembotapykue. 2. gram. Ñe’ẽriregua.
pospuesto, ta. adj. Mbotapykuepyre.
posta. f. Pareha.
postdata. f. Ñe’ẽ rembyre, hai joapyre.
poste. m. Ysa, yvyra ñembo’y.
postergar. tr. Mbotapykue, mbotakykue, mboare, mboyke.
posteridad. f. Ára tenonderã, ára ou va’erã.
posterior. adj. Hapykuegua, hapykuerigua, hakykuerigua, kupegua, riregua, upéi oútava. parte p. Kupe, tapykue, ropyta, atukupe. en la parte p. Tapykuéri.
posteriormente. adv. Uperire, rire, kurive.
postigo. m. Ovetã’i, okẽ’i.
postizo, za. adj. Rekovia, añetegua’ỹ.
postor, ra. m. y f. Mbohepyha, joguaha.
postrado, da. adj. Ovapývo oikóva, oñenóva.
postrar. tr. Mboity, moñesũ, mokangy, moĩ ovapývo. 2. prnl. Ñesũ, jeity.
postre. m. Mahe’ẽ, tembi’u arigua, tembi’u he’ẽ. p. de queso y calabaza. Kiveve.
postrer. adj. Tapykuerigua, paha.
postrero, ra. adj. Pahague, paha.
postrimerías. f. pl. Paha.
postulado, da. adj. Potapy. 2. m. Añetete.
postulante. com. Potaha, oipotáva peteĩ tenda.
postular. tr. y prnl. Jerure rendarã.
póstumo, ma. adj. Amyrỹigua, mano riregua.
postura. f. Ñemoĩ, teko.
potable. adj. Ikatúva jay’u.
potaje. m. Hi’upy, jukysy jopara.
pote. m. Mba’yru’i.
potencia. f. Pokatu, mbarete, pu’aka. 2. Tetã mbaretete.
potencial. adj. Ikatúva oiko.
potentado. m. Poguasu, pirapire heta.
potente. adj. Pu’akáva, mbarete.
potestad. f. Pokatu, tereko, jerereko.
potrero. m. Mymba renda.
potro. m. Kavaju ra’y.
pozo. m. Yvykua, ykua, yvu pypuku.
práctica. f. Jepokuaa, jeporu, poru, apopy.
practicable. adj. Ikatúva jajapo.
prácticamente. adv. Añetehápe. 2. Katupyryhápe.
practicante. com. Tembiapo remimbo’e.
practicar. tr. Ñembokatupyry, japoñepyrũ.
práctico, ca. adj. Ha’eve, katupyry. 2. f. Jeporukuaa.
pradera. f. Ñu, ñu pyso, ñu guasu.
prado. m. Ñu, kapi’i renda.
pre. pref. Mboyve, raẽ.
preámbulo. m. Ñe’ẽ ñepyrũ, ñe’ẽ tenondegua.
precario, ria. adj. Hatã’ỹva, cha’ĩ.
precaverse. prnl. Ma’ẽ porã raẽ, jerereko.
precedente. adj. Tenondegua. U. t. c. s.
preceder. tr. Raẽ, renonde’a.
precepto. m. Tembiapoukapy.
preceptor, ra. m. y f. Mbo’ehára.
preces. f. pl. Ñembo’e.
precio. m. Tepy, tepykue. bajar p. Mboguejy. poner p. Mbohepy. subir p. Mbojupi.
precioso, sa. adj. Porãite, hepyete.
precipicio. m. Je’aha, yvykua pypuku.
precipitación. f. Tagẽ iterei, ñembopya’e iterei. p. pluvial. Ama.
precipitado, da. adj. Pojava.
precipitar. tr. Mbo’a, ity. 2. prnl. ‘A yvatégui, jepoi, jeity, ndyry. 3. Myagẽ, mbopya’e.
precisamente. adv. Ete, ite, te, katuete, katuetei.
precisar. tr. Kotevẽ. 2. Mombe’u porã.
preciso, sa. adj. Ha’ete.
precolombino, na. adj. Kolõ mboyvegua.
preconizar. tr. Momba’eguasu, moherakuã.
precosidad. f. Ára mboyve.
precoz. adj. Hi’ára mboyve.
precursor, ra. adj. Ñemotenondéva.
predecir. tr. Ha’uvõ, mombe’u ojehu va’erã.
predicación. f. Ñemoñe’ẽ.
predicador. m. Ñemoñe’ẽngára.
predicamento. m. Ñemoñe’ẽ.
predicar. tr. Ñemoñe’ẽ, ñe’ẽ.
predicción. f. Ta’uvõ, ojehu va’erãva ñemombe’u.
predilección. f. Jehayhuve.
predilecto, ta. adj. Jehayhuvéva, jehecha ramóva.
predio. m. Yvy pehẽngue, yvy óga reheve.
predisponer. tr. Mbopy’aporã, mbosako’i.
predisposición. f. Ñembosako’i, ñembopy’aporã.
predispuesto, ta. adj. Ñembosako’ipyre.
predominar. intr. Hetave, pu’akave.
predominio. m. Jára reko, pu’aka.
preexistencia. f. Jeiko mboyve.
preexistir. intr. Iko mboyve.
prefacio. m. Ñe’ẽ renondegua.
prefecto. m. Mburuvicha, sãmbyhyha.
prefectura. f. Sãmbyhyha tembiapoha.
preferencia. f. Jehayhuve.
preferido, da. adj. Potapyre, poravopyre, jepotavéva, jehayhuvéva.
preferir. tr. Poravo, potave, hayhuve, hecha ramo.
prefijo. gram., m. Ñe’ẽpehẽtai mboyvegua.
pregón. m. Ñemomarandu.
pregonar. tr. Momarandu, henduka, rosapukái.
pregonero, ra. m. y f. Maranduha, poroguerosapukáiva, moherakuãha.
pregunta. f. Porandu, ñeporandu.
preguntar. tr. Porandu.
prejuicio. m. Jepoyhu rei.
prelado. m. Avare guasu, pa’i ruvicha.
preludio. m. Ojehu mboyvéva, purahéi mboyvegua.
prematuro, ra. adj. Hi’ára mboyve, tyarõ mboyve.
premeditar. tr. Mbosako’i jejapo, arãva.
premiado, da. adj. Hepyme’ẽmbyre.
premiar. tr. Hepyme’ẽ, poepy, mbopopegua, mbojopói.
premura. f. Tagẽ.
prenda. f. Mba’e hepy. p. de vestir. Ao.
prendarse. prnl. Hayhu, porãngareko, py’aho.
prender. intr. Reñói, ñembohapo. 2. tr. Pyhy, jagarra. p. fuego. Jatapy, myendy, moataindy. 3. prnl. Jejapyhy, jejagarra, ñakarama.
prensa. f. Jopyha. 2. Kuatia haipyre.
prensar. tr. Jopy.
prensil. adj. Pyhýva.
prenupcial. adj. Ñemenda mboyvegua.
preñado, da. adj. Henyhẽ. 2. adj. f. Hyeguasu, hyevu, puru’a.
preñar. tr. Myenyhẽ, mbohyeguasu.
preñez. f. Tyeguasu, puru’a.
preocupación. f. Jepy’apy, py’apy, angata, angekói, py’angata.
preocupado, da. adj. Jepy’apýva.
preocupar. tr. Mbopy’apy, moangata. 2. prnl. Jepy’apy, angata, py’aho, pena.
preparación. f. Ñembosako’i.
preparar. tr. Sako’i, mbosako’i. p. la cama. Tupapo. 2. prnl. Ñembosako’i.
preponderancia. f. Teko pu’akave.
preposición. gram., f. Ñe’ẽ renondegua.
prepotencia. f. Mbarete, tova’atã.
prepotente. adj. Mbarete, hova’atã.
prepucio. m. Tembo akã pire. pelar el p. Japiro.
prerrogativa. f. Poravopyre teko.
presa. f. Jepyhy, rekécho. 2. Ysyry jokoha.
presagiar. tr. Ha’uvõ.
presagio. m. Ñeha’uvõ.
prescindir. intr. Mboyke.
prescribir. tr. Japouka.
presencia. f. Tovake, tesa renonde. en p. de. Rovake.
presenciar. tr. Ma’ẽ, maña, hecha.
presentar. tr. Ru, gueru, hechauka, kuave’ẽ, mbokuaa.
presente. adj. Oiméva, ãgagua, ko’ãgagua, hovakegua. 2. m. Ára ãgagua. 3. Jopói.
presentimiento. m. Pyandu, andu, py’añatõi.
presentir. tr. Ñandukuaa, ñandú raẽ.
preservación. f. Jokoha, ñangareko, ñangarekoha.
preservar. tr. Ñomi, joko, ñongatu, pysyrõ.
preservativo. m. Tembo pire jo’a, tembo ryru.
presidencia. f. Tuvicha renda.
presidente. m. Mburuvicha, tendota.
presidio. m. Ka’irãi, yvyrakua.
presión. f. Jejopy. p. sanguínea. Tuguy jejopy.
presionado, da. adj. Jejopypyre.
presionar. tr. Jopy.
preso, sa. adj. Ka’irãimegua, ñemoka’irãi, ñemonambíva. U. t. c. s.
prestado, da. adj. Porukapyre, porupyre. tomar p. Poru, mba’eporu.
préstamo. m. Jeporu, jeporuka. dar en p. Poruka. recibir en p. Poru.
prestar. tr. Poruka, poru. 2. prnl. Joporuka, jeporuka. 2. Ñekuave’ẽ.
presteza. f. Tagẽ, pya’e, pojava, kyre’ỹ.
prestigio. m. Jerovia, ka’avo, herakuã.
prestigioso, sa. adj. Ka’avo, ñemomba’eguasu, jehayhu.
prestigitador, ra. m. y f. Oporombotavýva ipo ñembosaráipe.
presto, ta. adj. Pojava, ñembosako’ipyre.
presumido, da. adj. Jejapo, jerovu.
presumir. intr. Jejapo, jerovu. 2. Imo’ã, hi’ã, malisia.
presuntuoso, sa. adj. Jejapo, jerovu.
presuroso, sa. adj. Pya’e, hagẽ.
pretensión. f. Tembipota, mba’epota.
pretencioso, sa. adj. Jerovu, jejapo.
pretender. tr. Rekose, pota. p. ser. Ikose.
pretendiente. com. Potaha, oipotáva peteĩ mba’e. 2. m. Ñembokiha.
pretérito, ta. adj. Kurigua, mboyvegua, yma guare. 2. m. Ára mboyvegua.
pretexto. m. Ñembotavy ñemoĩporãségui.
pretina. f. Ku’akua.
prevalecer. intr. Pu’aka, pu’akave, hasa.
prevaricar. intr. Japo vai, pyrũ teko porãre.
prevenir. tr. Joko mba’e vai, hecha mombyry. 2. Hesape’a.
preventivo, va. adj. Mba’e vai ojokóva.
prever. tr. Renonde’a.
previamente. adv. Raẽ, mboyve.
previo, via. adj. Raẽgua, mboyvegua.
previsión. f. Mba’e vai jokoha, techa mombyry.
prima. f. Tepyme’ẽ mboyvegua. 2. Tia memby kuña, tio rajy.
primacía. f. Teko yvateve, teko raẽve.
primario, ria. adj. Tenondegua.
primavera. f. Arapoty, ára haku ñepyrũ.
primer, ra. adj. Tenondegua, peteĩha.
primeramente. adv. Mboyve, raẽ, ñepyrũrãre, tenondeguáre.
primerizo, za. adj. Pyahu, oñepurũva.
primero, ra. adj. Peteĩha, ypy, ñepyrũgua.
primero. adv. Mboyve, raẽ, ypýpe, ñepyrũme.
primicia. f. Mba’e pyahu, tenondekue, yva pyahu, ñemomarandu pyahu.
primigenio, nia. adj. Yma, ára ñepyrũgua.
primitivo, va. adj. Ypykue, yma guare. 2. Chae.
primo. m. Tia memby, tio ra’y, lopi.
primogénito, ta. adj. Tenonde guare. 2. m. y f. Ta’ýra tenondegua, tajýra tenondegua, memby tenondegua.
primor. m. Mba’e porãite.
primordial. adj. Tenondevegua.
primoroso, sa. adj. Porã asy.
princesa. f. Mburuvicha guasu (réi) rajy, kuñataĩ porã.
principal. adj. Tenondegua, pu’akave.
principalmente. adv. Tenondépe, ñepyrũhápe.
príncipe. m. Mburuvicha guasu (réi) ra’y.
principiante. adj. Pyahu. 2. m. y f. Oñepyrũva.
principiar. tr. Ñepyrũ.
principio. m. Ypy, ñepyrũ. 2. Jerovia, añetegua rape.
prioridad. f. Tenondeha.
prisa. f. Pojava, tagẽ.
prisión. f. Ka’irãi, yvyrakua, pysy.
prisionero, ra. adj. Monambipyre. U. t. c. s.
privación. f. Jepe’a, jehekýi, pore’ỹ.
privadamente. adv. Ñemihápe.
privado, da. adj. Ndorekóiva, tyre’ỹ, ojepe’áva chugui. 2. Tee, ñemi.
privar. tr. Pe’a, hekýi. 2. prnl. Heja.
privilegiado, da. adj. Jehayhuvéva, pokatuvéva.
privilegio. m. Jehayhuveha, katuveha.
proa. f. Ygatĩ, yga akã.
probable. adj. Ikatúva oiko.
probablemente. adv. Ikatúne, vaicha.
probado, da. adj. Añete, ha’ãhare.
probar. tr. Ha’ã.
probidad. f. Marangatu reko.
probo, ba. adj. Joheipyre, marangatu.
procaz. adj. Tie’ỹ.
procedencia. f. Ypykue, ñesẽhaguigua.
proceder. intr. Japo. 2. m. Teko, tekopy, tembiapo.
procedimiento. m. Aporeko.
prócer. m. Tetã apohára.
procesión. f. Ñembo’e guata. 2. Heta tekove jeguata.
proclamar. tr. Moherakuã, guerosapukái, momarandu.
procrear. tr. Moñemoña. 2. prnl. Ñemoña.
procurador, ra. m. y f. Oñeha’ãva ambue rérape.
procurar. tr. Ha’ã, ñeha’ã, ña’ã, ñepia’ã. 2. prnl. p. lo necesario. Jeheka.
prodigar. tr. Me’ẽ heta, mombo rei.
prodigio. m. Mba’e guasu, mba’e hechapyrã.
pródigo, ga. adj. Pojera.
producir. tr. Japo, moheñói.
producto. m. Tembiapokue, ñemono’õ, tembiapo repykue. p. agrícola. Temitỹngue, kóga’a.
proeza. f. Apopy tuicha.
profanar. tr. Momarã.
profano, na. adj. Oikuaa’ỹva.
profecía. f. Ta’uvõ.
profesión. f. Apoha.
profesor, ra. m. y f. Mbo’ehára.
profeta. m. Oha’uvõva, ohecha pukúva, omomarandúva ojehu va’erã.
profetisa. f. Ver: profeta.
profetizar. tr. Ha’uvõ, jurupyasy, mombe’u raẽ ojehu va’erã.
profilaxis. f. Jejoko raẽ.
prófugo, ga. adj. Opiãva.
profundidad. f. Pypukukue, typy.
profundizar. tr. Mbopypuku, mbohypy.
profundo, da. adj. Pypuku, hypy.
profusamente. adv. Popy’ỹi, hetahápe.
profuso, sa. adj. Heta.
progenie. f. Ñemoñare.
progenitor. m. Moñahare, ypykue, túva, ru, taita.
progenitora. f. Sy.
programa. f. Jejaporã, ñembosako’i.
progresar. intr. Ñemotenonde, pu’ã, akãrapu’ã, ñakãrapu’ã.
progresivamente. adv. Mbegue mbeguépe.
progreso. m. Ñemotenonde, ñakãrapu’ã.
prohibido, da. adj. Ñembotove, jejapo’ỹ va’erã.
prohibir. tr. Mbotove, japouka’ỹ.
prójimo. m. Tapicha.
prole. f. Ñemoña, ñemoñare, ta’ýra ha tajýra kuéra, memby kuéra.
proletariado. m. Mba’apohára kuéra, mboriahu kuéra.
proletario, ria. adj. Mboriahu, mba’apohára.
prolífica. adj. f. Memby hetáva.
prolífico. adj. m. Ta’ýra ha tajýra hetáva.
prolijamente. adv. Mbeguekatuhápe, jejapo porãme.
prolijo, ja. adj. Omba’apo porãva.
prólogo. m. Kuatia jeike, ñe’ẽ ypy, ñe’ẽ ñepyrũ.
prolongación. f. Ñembopukuve.
prolongar. tr. Mbopukuve, mboareve.
promedio. m. Mbytegua.
promesa. f. Ñe’ẽñeme’ẽ, ñe’ẽme’ẽ.
prometer. tr. Ñe’ẽme’ẽ, kuave’ẽ.
prometido, da. adj. Ñe’ẽme’ẽmbyre. 2. m. Menarã. 3. f. Tembirekorã.
promiscuidad. f. Jehe’a, kuña ha kuimba’e jehe’a vai.
promiscuo, cua. adj. Jehe’a vaíva.
promoción. f. Ñemotenonde, ñemoherakuã porã.
promontorio. m. Yvyty’i.
promotor, ra. m. y f. Motenondéva, moakãrapu’ãva.
promover. tr. Motenonde, moakãrapu’ã.
pronombre. gram., m. Terarangue.
pronosticar p. Ha’uvõ.
pronóstico. m. Ta’uvõ.
prontamente. adv. Voi, pya’e, kyre’ỹhápe, tagẽ pópe.
prontitud. f. Ñembopya’e, kyre’ỹ, katupyry, pojava.
pronto, ta. adj. Hagẽ, pya’e, pojava.
pronto. adv. Voi, pya’e, vokói, tagẽ pópe, kyre’ỹhápe. de p. Sapy’a. tan pronto como. Vove, vo, rire, ramo, guive.
pronunciación. f. Je’e, moñe’ẽ. buena p. Ñe’ẽ porã, kũjera. mala p. Kũ’atã.
pronunciar. tr. Ñe’ẽ, moñe’ẽ, mokũjera. p. un discurso. Ñemoñe’ẽ, jejuru’o.
propagación. f. Ñemosarambi, asãi, ñemyasãi.
propagar. tr. Myasãi, mosarambi. 2. prnl. Ñemyasãi, ñemosarambi.
propalar. tr. Mbojekuaa, moherakuã, kuaauka, rosapukái.
propasar. tr. Hasa hekope’ỹme. 2. prnl. Jehasa hekope’ỹme.
propender a. exp. Pota, se.
propenso, sa. adj. Potáva, séva.
propiamente. adv. Añetehápe, hekópe.
propiciar. tr. Pytyvõ.
propiedad. f. Mba’e, jerekoha, mba’e ijárava.
propietario, ria. adj. Jára, mba’ejára. U. t. c. s.
propina. f. Popegua.
propinar. tr. Me’ẽ, mbopopegua.
propio, pia. adj. Tee, jehegua. lo p. Mba’e tee, hekopegua. su p. O.
proporción. f. Jojaha.
proporcionado, da. adj. Joja.
proporcionar. tr. Me’ẽ, mbopojái, ropojái.
proposición. f. Ñekuave’ẽ.
propósito. m. Tembipota, tembireka, potapy. a p. potávo, ojaposégui.
propuesta. f. Ñekuave’ẽ.
propugnar. tr. Pytyvõ, mba’apo hese.
propulsar. tr._Momýi, muaña.
prórroga. f. Ñemboare.
prorrogar. tr. Mboare, mbopukuve, mbotapykue.
prorrumpir. intr. Soro, sororo. p. en gritos. Sapukái sapy’a.
prosa. f. Ñe’ẽsyry, haisyry.
proscribir. tr. Mbotove, mosẽ hetãgui.
proscrito, ta. adj. Mbotovepyre, ñemose hetãgui.
prosecución. f. Jejapove.
proseguir. tr. Japove.
proselitismo. m. Mbohetaseve iñirũ.
prosélito, ta. adj. Irũ, tembiguái.
prosodia. gram., f. Ñe’ẽpu mbo’e, purãngatu.
prospecto. m. Kuatia oikuaaukáva.
prosperar. intr. Ñemotenonde, ñakãrapu’ã, pu’ã, yvytu.
próspero, ra. adj. Oñakãrapu’ãva, oiko porãva.
prosternarse. prnl. Ñesũ, ñesũpehẽ.
prostíbulo. m. Kuña reko vai róga.
prostitución. f. Ñembyai, kuña reko vai rekove.
prostituir. tr. Mbyai. 2. prnl. Ñembyai, ñembohekovai.
prostituta. f. Kuña virúre oporenóva, kuña reko vai.
protagonista. com. Apoha tenonde.
protección. f. Ñongatu, ñangareko, ñepytyvõ.
protector, ra. adj. Oñuvãva, omo’ãva. 2. m. y f. Ñuvãha, mo’ãha.
proteger. tr. Ñuvã, ñangareko, mo’ã.
protegido, da. adj. Mo’ãmbyre, ñuvãmbyre. U. t. c. s.
prótesis. f. Tete pehẽ rekovia.
protesta. f. Ñembohovái, ñemoĩ, ñe’ẽngururu.
protestante. adj. Lutero ra’y. U. t. c. s.
protestar. intr. Mbohovái, ñemoĩ, ñe’ẽngururu.
prototipo. m. Teko ypy.
protozoario. m. Vícho michĩgui ndojehecháiva.
protuberancia. f. Kandu, akandu, gua’a.
proveedor, ra. adj. Ome’ẽva tekotevẽrã.
proveer. tr. Me’ẽ tekotevẽrã, mbo, mo, mbu, mu, mby, my. 2. prnl. Ñemo, ñemu, ñemy, ñemomba’e.
proveniente. adj. Oúva. p. de. Gua, gui, pegua.
provenir. intr. Ñemboypy, ju.
proverbial. adj. Kuaapyre.
proverbio. m. Ñe’ẽnga.
providencia. f. Ñangarekoha, tenonde’aha, Tupã sarambi’ỹ.
providencial. adj. Tupã omboúva, ou porãva.
provincia. f. Tetã pehẽngue.
provincial. adj. Táva michĩgua.
provisión. f. Hi’upyrã, tembi’urã, jegueru, mba’e jererekóva, ñemoĩ tekotevẽva. p. para el viaje. Avío, matúla.
provocación. f. Ñe’ẽreity. 2. Mbojehuha.
provocar. tr. Mbo, mo, mbu, mu, mby, my, mbojehu. 2. Mbopochy, poroheka, ñe’ẽreity.
provocativo, va. adj. Porombohapevaíva, porombopochýva.
próximo, ma. adj. Aguĩgua.
proyectar. tr. Japose, imo’ã. 2. Myasãi. 3. prnl. Ñemyasãi.
proyectil. m. Mboka rembi’u.
proyecto. m. Jejaposéva.
prudencia. f. Akãguapy.
prudente. adj. Akãguapy, akãpyta, karakatu.
prueba. f. Ta’ã, ñeha’ã, py’ara’ã, kuaara’ã.
prurito. m. Ko’õ, joha, temói. 2. Jopi, jejopi.
psicosis. f. Tarova, akã mba’asy.
psicoterapia. f. Akã mba’asy ñepohano.
púa. f. Tatĩ, ju.
pubis. m. Tyeguy.
publicación. f. Porombokuaapy, kuatia momarandúva.
públicamente. adv. Maymáva rovake.
publicar. tr. Mbojekuaa, mosarambi, myasãi, muasãi, moherakuã, kuaauka, nohẽ kuatiápe.
publicidad. f. Momarandu.
público, ca. adj. Herakuã, pavẽgua, jekuaapyre, ñemosarambíva, ojekuaáva, opa tetãygua mba’e. 2. m. Techahára, henduhára, yvypóra heta.
¡pucha! interj. Nde rasóre.
puchero. m. Tembi’u, so’o jukysy. pucheritos. Chori, tembe chori.
pucho. m. Petỹ motimborã.
púdico, ca. adj. Hi’otĩva.
pudiente. adj. Pirapire hetáva.
pudor. m. Ñetĩ.
pudrir. tr. Mbyai, mbotuju. 2. prnl. Tuju, ñembyai.
pueblo. m. Táva. 2. Tetã, tetãma, tetãygua kuéra, tetãygua aty.
puente. m. Hasaha, yvyvorasa, yvyvorasaha.
puerco, ca. adj. Tajasu, kure, ky’a. 2. m. y f. Kure. 3. f. Kure kuña.
puercoespín. m. Kui’ĩ.
puericultura. f. Mitã rekombo’e, mitã mbo’ekuaaha.
pueril. adj. Mitã reko.
puerta. f. Okẽ. abrir la p. Pe’a okẽ. cerrar la p. Mboty okẽ. llamar a la p. Mbota okẽ.
puerto. m. Ygarupa.
pues. conj. Katu. 2. exp. Voi, herã, py.
puesta. f. Ñemoĩ. p. de sol. Kuarahy reike. p. de huevos. Ñembo’a.
puesto, ta. adj. Moĩmbyre. 2. m. Tekoha, tenda, koty’i. 3. Tembiapo. puesto gue. Re, rehe.
púgil. m. Ñorairõha popu’ápe.
pugilato. m. Ñorairõ popu’ápe.
pugna. f. Ñorairõ, ñembohovái, juaju’ỹ.
pugnar. intr. Ñeha’ã, ñorairõ.
pujante. adj. Okakuaa porãva, mbarete.
pujanza. f. Mbaretekue, pu’aka.
pujar. intr. Ñeha’ã.
pulcro, ra. adj. Potĩ, joheipyre.
pulga. f. Tũngusu. p. que entra bajo la piel. Tũ.
pulgar. m. Kuãguasu, kuãngusu.
pulgón. m. Tĩgua’a.
pulido, da. adj. Sỹi, joheipyre, mosỹimbyre.
pulimentar. tr. Moapesỹi, mosỹi, mbovera.
pulir. Ver: pulimentar.
pulla. f. Ñe’ẽmondo.
pulmón. m. Vevúi, vevýi, ñe’ã vevúi, vevuikue.
pulmonía. f. Vevúi rasy.
pulpa. f. To’o, apytere.
púlpito. m. Pa’i ñemoñe’ẽha renda.
pulpo. m. Mymba ijyva hetáva.
pulsación. f. Tytýi.
pulsar. tr. Mbopu, ñatõi.
pulsera. f. Pyapy jegua, pyapykyja, pyapy rehegua.
pulso. m. Pyapy, tajygue tytýi, pyapy tytýi.
pulular. intr. Mumu, mymýi.
pulverizar. tr. Mbokuruvi, mongu’i.
puma. m. Jagua pytã.
punta. f. Apỹi, apy, tĩ, apýra, takua, tatĩ. p. del pie. Pytĩ. pararse en p. de pies. Ñepyta’ã.
puntada. f. Ju kuára, kutu.
puntal. m. Jokoha.
puntapié. m. Pyvoi.
puntear. tr. Motenonde. 2. Ñatõi, mbopu mbaraka.
puntería. f. Japikuaaha.
puntero, ra. adj. Tenondegua.
puntiagudo, da. adj. Hatĩ, hakua, akua. puntillas. f. pl. Pysãtĩ. andar de p. Guata pysãtĩre.
puntilloso, sa. adj. Hekoita, ambu’a.
punto. m. Kyta. p. culminante. Hu’ã. a p. Ha’etépe. al p. Vokói. al p. de. Jave.
puntual. adj. Ha’ete, aravoitépe oúva.
puntualizar. tr. Mombe’u sa’i sa’ípe.
puntualmente. adv. Ha’etépe, hi’órape.
punzada. f. Kutu, jekutu.
punzar. tr. Kutu, jopi.
punzó. adj. Pytã asy.
punzón. m. Kutuha.
puñado. m. Atýra michĩ.
puñal. m. Kyse akua.
puñalada. f. Kutu, jekutu, kyse kutu, kyse vore.
puñeta. f. Japiro.
puñetazo. m. Saple, popu’a mbota, pomboty nupã.
puño. m. Poapu’a, poapy, popu’a, pomboty. 2. Ýva, ygue.
pupila. f. Tesa’ỹi, tesara’ỹi. 2. Tajyranga.
pupilo. m. Ta’yranga, ñembohupaha.
pupitre. m. Guapyhahai, apykahai, mesa haiha.
puramente. adv. Marane’ỹhápe, potĩhápe. 2. Ñonte, nte, mante, ñoite.
pureza. f. Marane’ỹ, potĩngue, marae’ỹ.
purga. f. Ñemosẽ poravopyrépe, pohã porombohyéva, tye mopotĩha.
purgar. tr. Mopotĩ, mosẽ poravopyrépe.
purgatorio. m. Mano rire tenda mopotĩha.
purificación. f. Ñemopotĩ.
purificar. tr. Mopotĩ.
purismo. gram., m. Ñe’ẽmopotĩse.
puro, ra. adj. Ete, ite, te, potĩ, marã’ỹ, marane’ỹ. 2. m. Petỹ akuapy.
púrpura. adj. Pytã. 2. f. Ao porã pytã.
purpúreo, a. adj. Pytãngy.
purulento, ta. adj. Péu reheve.
pus. m. Aupa, péu, mbéu, matéria.
pusilánime. adj. Py’amirĩ, py’aju, py’a mandyju.
pusilanimidad. f. Kyhyje.
pústula. f. Ai, ai karu.
puta. f. Kuña reko vai, kuña virúre oporenóva. hijo de p. Aña rako.
puto. m. Teviro.
putrefacción. f. Ñembyai, tuju, ta’o.
putrefacto, ta. adj. Ñembyaipyre, tujupyre, ha’o.