El contenido de esta página requiere una versión más reciente de Adobe Flash Player.

Obtener Adobe Flash Player

Letra S

s. f. pundie guaranímeicha ipúva hérava ese.

sábado. m. Arapokõi.

sábana. f. Savana.

sabañón. m. Ro’y pore pópe tẽra pýpe.

sabedor, ra. adj. Arandu, mba’ekuaa, kuaaha.

saber. m. Jekuaa, mba’ekuaa. 2. tr. Kuaa, pokuaa, su’u. s. hacer. Japokuaa. hacer s. Kuaauka.

sabiamente. adv. Kuaahápe, aranduhápe.

sabido, da. adj. Jekuaapyre, ojekuaáva.

sabiduría. f. Arandu, mba’ekuaa. s. popular. Arandu ka’aty.

sabiendas, a s. Kuaahápe.

sabio, bia. adj. Arandu.

sable. m. Kyse puku.

sabor. m. He. sin s. He’ỹ, ay.

saborear. tr. Ha’ã, kumby.

sabotaje. m. Tembiapo vai, ñembyai ñemihapegua.

sabroso, sa. adj. He.

sabueso. m. Pyrague, tĩro’ysã.

sacar. tr. Nohẽ, pe’a, hekýi, jara, kua, ‘o. s. agua. Y jara. s. fibra. Hyvi. s. jugo. Hykue’o. s. pique. Tũ’o. s. semilla. Ha’ỹi’o. s. la cáscara. Pe’o.

sacarina. f. Asuka jerovia.

sacerdocio. m. Pa’i reko.

sacerdote. m. Avare, pa’i. s. indígena. Paje.

saciar. tr. Mohyvatã, mohyguatã, moangapyhy, mbyaju. 2. prnl. Ryvatã, ryguatã.

saciedad. f. Tyguatã.

saco. m. Vosa, voko. 2. Ao.

sacramento. m. Marangatuha.

sacrificar. tr. Juka, kuave’ẽ. 2. prnl. Hasa asy.

sacrificio. m. Temikuave’ẽ, jehasa asy.

sacristán. m. Pa’i pytyvõhára.

sacudir. tr. Tyvyro, mbokuchu, mbovava, momymýi, mbokacha, koso. 2. prnl. Jetyvyro, kacha, ñemomýi.

sádico, ca. adj. Oporonupãséva.

sadismo. m. Poronupãse.

saeta. f. Hu’y.

sagacidad. f. Katupyry, arandu ka’aty.

sagaz. adj. Katupyry, arandu ka’aty.

sagrado, da. adj. Marangatu, karai.

sagrario. m. Tupã koty’i.

sahumar. tr. Motimbo, mohakuã, mohyakuã.

sajar. tr. Mbovo so’o.

sal. f. Juky. mina de s. Jukyty.

sala. f. Koty guasu, k. guahẽha. s. de clase. Mbo’ehakoty.

salado, da. adj. He’ẽ. agua s. Jukyry. muy s. He’ẽ mbochy. poco s. He’ẽvy, he’ẽmby.

salamanca. f. Itakua.

salamandra. f. Teju guasu.

salar. tr. Mohe’ẽ, mbojuky.

salario. m. Tembiapo repy, ty’ái repy.

salero. m. Juky ryru.

saleroso, sa. adj. Juky.

salida. f. Sẽ, ñesẽ, resẽ. s. del sol. Kuarahy resẽ, kuarahy sẽ.

saliente. adj. Osẽva.

salina. f. Jukyty.

salir. intr. Sẽ, piã. s. al encuentro. Ñuvaitĩ, ñuguaitĩ. hacer s. Mosẽ.

salitre. m. Jukyrã, jukyrana.

saliva. f. Tendy, ndy, juruaysy.

salivar. intr. Ndyvu, ñendyvu.

salmodiar. intr. Purahéi ñembo’évo.

salmón. m. Pira pytã.

salmuera. f. Jukyry.

salobre. adj. He’ẽ nunga.

salón. m. Koty guasu. s. de baile. Jerokyha.

salpicar. tr. Hypýi.

salpullido. m. Mbita’i.

salsa. f. Týra, tukupi.

saltamontes. m. Tuku.

saltar. intr. Po, popo, tutu. s. obstáculo. Japyhara.

saltarín, na. adj. Saraki, opoposéva.

salto. m. Po, kutipo. s. de agua. Ytu, ytororõ. s. mortal. Ñeakãtĩparo.

saltones, de ojos s. Hesapo, sakandu.

salud. f. Tesãi, tekokatu.

saludable. adj. Hesãi, tesãi ome’ẽva.

saludar. tr. Momaitei. s. con la cabeza. Ñakãity. s. con la mano. Jepoity.

saludo. m. Maitei, momaitei, pojopy.

salva. f. Mbokapu, mboka pororo.

salvación. f. Ñepysyrõ.

salvado, da. adj. Pysyrõmbyre. 2. m. Rora, rorakue.

salvador, ra. adj Oipysyrõva, oipytyvõva. 2. m. y f. Pysyrõhára, pytyvõhára.

salvaje. adj. Ka’aguygua, saite, ñarõ. U. t. c. s.

salvar. fr. Pysyrõ, pytyvõ.

salvavidas. m. Pysyrõha.

sanar. intr. y prnl. Kuera, resãi. 2. tr. Mohesãi, monguera, pohano.

sanción. f. Ñembohepy, ñembyepoti, jepy.

sancionar. tr. Mbohopy, mbyepoti.

sancochado, da. adj. Mimoipyre, mimói.

sancochar. tr. Momimói, mimói, mbopupu.

sandalia. f. Sapatupe.

sandía. f. Sandia.

saneamiento. m. Ñemohesãi.

sanear. tr. Mopotĩ, mohesãi.

sangrar. intr. Ruguy. 2. tr. Mbohuguy.

sangre. f. Tuguy.

sangriento, ta. adj. Huguy, huguýva.

sanguijuela. f. Ysope, saguipe.

sanidad. f. Tesãi.

sano, na. adj. Hesãi, okueráva.

santiamén. m. Tesapirĩ, syrýky, sýky.

santidad. f. Marangatu.

santificar. tr. Momarangatu.

santiguar. tr. Mbohovasa. 2. prnl. Hovasa, jovasa.

santo, ta. adj. Marangatu, joheipyre, karai. día del s. Sánto ára.

saña. f. Pochy, ñañangue.

sapiencia. f. Arandu, mba’ekuaa.

sapo. m. Kururu.

saquear. tr. Monda, pe’a mba’e kuéra mbaretépe.

saqueo. m. Ñemonda, jepe’a mbaretépe.

sarampión. m. Sarapĩu.

sarcasmo. m. Ñembohory.

sarcástico, ca. adj. Oñembohorýva.

sarcófago. m. Tyvy.

sardina. f. Pira’i, piky.

sarna. f. Kura’ỹi, karácha, kuru.

sarnoso, sa. adj. Ikura’ỹiva.

sarta. f. Apesã, tysýi.

sartén. f. Ñepyũ, japepo, páila.

sastre. m. Ao apoha.

satán, satanás. m. Aña, ahẽ, mba’epochy.

satánico, ca. adj. Aña rehegua, aña reko.

satélite. m. Jasy. 2. Poguypegua.

sátira. f. Ñembohory.

sátiro. m. Tie’ỹva, tajasu.

satisfacción. f. Vy’a, angapyhy. 2. Tyguatã, tenyhẽ. 3. Moñyrõha, mbyekovia.

satisfacer. tr. Mbovy’a, moangapyhy. 2. Mbohyguatã. 3. Ñyrõ, hepyme’ẽ.

satisfecho, cha. adj. Hyguatã, renyhẽ. 2. Hory.

saturar. tr. Mohyvatã, morenyhẽ, monguerái. 2. prnl. Hyvatã, kuerái, renyhẽ.

sauce. m. Yvyra hakã saingóva, takuarembo.

saurio. m. Mymba ipy mbykýva otyryrýva hyére, teju, jakare, karumbe.

savia. f. Yvyra rykue, yvyra ysy. s. lechosa. Kambysy.

sayo, ya. m. y f. Sái, typói, ao.

sazón. f. Tyarõ, ajukue.

sazonado, da. adj. Tyarõ, aju, ñembohe.

sazonar. tr. Motyarõ, mbohe, mboaju.

se. pron. pers. Ñe, je, jo, ño, ju, ñu.

sea. v. Tove.

sebo. m. Ñandy, kyrakue.

seca. f. Ypipa, ama pokã, y’ỹ, kyve’ỹ.

secador. m. Mokãha.

secar. tr. Mokã, mbohypa, mboypi, mboypa, mbopiru. 2. prnl. Kã, ypi, piru. duro para s. Hosã.

sección. f. Vo, pehẽngue, ñekytĩ.

seccionar. tr. Mbovo, pehẽ’ã, mboja’o, kytĩ.

seco, ca. adj. Kã, ypi, piru, hypa, pirekã. tiempo s. Ára tini.

secretamente. adv. Guyguy, kañyhápe, kirirĩhápe, ñemihápe.

secretario, ria. m. y f. Pytyvõhára, tembijokuái, tembiguái.

secretear. intr. Ñe’ẽ ñemihápe.

secreto, ta. adj. Ñemi. 2. m. Ñemiha. en s. Piguy, syvy.

sector. m. Pehẽngue.

secuaz. m. y f. Hapykuerigua mba’e vaípe.

secuela. f. Pore, mbore.

secuencia. f. Tapykuegua.

secuestrado, da. adj. Mokañymbyre, ñemihápe ojeraháva, mbaretépe ojeraháva.

secuestrar. tr. Mokañy, pe’a, raha mbaretépe, ñomi.

secuestro. m. Mokañy, monambi.

secundar. tr. Pytyvõ, mbojoapy.

secundario, ria. adj. Hapykue, tenondegua rire.

sed. f. Y’uhéi, uhéi.

seda. f. Ao sỹi.

sedar. tr. Mombytu’u, mbopy’aguapy.

sede. f. Tenda, atyha róga.

sedentario, ria. adj. Omyi’ỹva, oguapy meméva.

sedición. f. Guyryry, ñemoĩ, ñepu’ã, churuchuchu.

sedicioso, sa. adj. Opu’avã, sarambi apoha. U. t. c. s.

sediento, ta. adj. Y’uhéiva.

sedimentarse. prnl. Huguare.

sedimento. m. Tuguare.

seducir. tr. Mbotavy, py’areraha, rairõ.

seductor, ra. adj. Py’arerahaha, rairõha.

segador, ra. m. y f. Kytĩha, ñemitỹ mono’õha.

segar. tr. Kopi, kytĩ.

segmentación. f. Ñemboja’o, ñepehẽ’ã.

segmento. m. Vore, pehẽngue.

segregar. tr. Ho’ẽ, he’õ. 2. fig. Pe’a, mboyke, mbojei.

seguida, en s. exp. Vokói, ãgaite.

seguidamente. adv. Mante, manterei, meme, tapia, vokói, popy’ỹi.

seguido. adv. Ver: seguidamente.

seguidor, ra. m. y f. Tapykuerigua.

seguimiento. m. Ñemoña, ñemuña.

seguir. intr. Poi’ỹ, iko meme. 2. tr. Moña, muña, ha (ho) hapykuéri.

según. adv. Ikatu. 2. prep. Javeve, icha, ramo. s. que, s. si. Javeve, háicha, ramo, rõ.

segundo, da. adj. Mokõiha. m. Aravo’ive.

seguramente. adv. Añetehápe, ikatu, katu.

seguridad. f. Kyhyje’ỹ, teko añete.

seguro, ra. adj. Hatã, mbarete, katuetei, katuete, añete.

seis. adj. Poteĩ, séi.

selección. f. Poravo, jeporavo.

seleccionado, da. adj. Poravopyre.

seleccionar. tr. Poravo.

selecto, ta. adj. Poravopyre, porãnguete.

sellar. tr. Kuatia jopy, moha’anga kuatia.

sello. m. Kuatia jopyha. 2. Ta’anga’i repy rerahaha.

selva. f. Ka’aguy, ka’aguasu.

selvático, ca. adj. Ka’aguy rehegua.

semáforo. m. Tendy ohechaukáva jehasa.

semana. f. Pokõi ára, arapokõindy.

semántica. f. He’iséva mbo’e.

semblante. m. Tova.

semblanza. f. Tembijogua.

sembrado, da. adj. Ñemitỹmbyre, ñotỹmbyre. 2. m. Kóga, temitỹ, ñemitỹ, ñemitỹngue, temitỹndy, ñotỹngue, kokue.

sembrar. tr. Ñotỹ, ñemitỹ. s. al voleo. Mosarambi yvytúre.

sembrador, ra. m. y f. Oñemitỹva, ñotỹhára.

semejante. adj. Joguaha, joja, ñeimo’ãva, javeve, ichagua. 2. com. Tapicha.

semejanza. f. Joguaha, jojaha.

semen. m. Kuimba’e rykue, ay, ta’ỹi.

semental. m. Kavaju ru, kohúdo.

sementera. f. Ñemitỹ, ñotỹha, kokue, kóga.

semestre. m. Poteĩ jasykue.

semi. pref. Nunga, háime, vy, gy, gi, ngy, lénto.

semiabierto, ta. adj. Juruvy.

semidios. m. Tupã nunga.

semidulce. adj. He’ẽngy.

semilla. f. Ta’ỹi. sacar s. Ha’ỹi’o, hesa’ỹi’o.

seminario. m. Pa’irã róga.

seminarista. m. Pa’irã.

semioscuro, ra. adj. Pytũngy.

semiseco, ca. adj. Piru nunga, ypi nunga.

semivocal. gram., f. Pu’ae nunga.

senado. m. Mburuvicha aty.

senador, ra. m. y f. Mburuvicha atypegua tetãygua oiporavóva.

sencillez. f. Tasy’ỹ, jegua’ỹ, jejapo’ỹ.

sencillo, lla. adj. Hasy’ỹ, jejapo’ỹ, jegua’ỹre.

senda. r. Tape, guataha.

sendero. m. Tape, guataha, tape po’i.

sendos. adj. pl. Peteĩteĩme guarã.

senil. adj. Tuja, guaiguĩ.

seno. m. Pyti’a, káma, titi, ao rye, pa’ũ, tapypa’ũ. en el s. de. Apytépe, pype.

sensación. f. Ñeandu, andu.

sensacional. adj. Hechapyrã, hendupyrã.

sensatez. f. Akãguapy, py’aguapy.

sensato, ta. adj. Py’aguapy, akãguapy.

sensibilidad. f. Ñeñandu, andu, ñandu.

sensible. adj. Oñandúva.

sensitiva. f. Niñoasote, jukeri.

sensual. adj. Haguyrõva.

sentado, da. adj. Guapy, oguapýva.

sentar. tr. Mboguapy. s. la comida o bebida. Guapy. 2. prnl. Guapy. s. en cuclillas. Jetu’u, ñemoakambyjái.

sentencia. f. Mohenda. 2. Ñe’ẽnga, ñe’ẽ arandu mbyky.

sentenciar. tr. Mbohepy, mohenda.

sentido, da. adj. Oñembyasýva, oguerombyasýva. 2. m. Andu, temiandu. 3. He’iséva.

sentimental. adj. Oñandu etereíva.

sentimiento. m. Andu, temiandu, ñeñandu, ñembyasy, py’arasy, tembiasy, temimbyasy.

sentir. tr. Andu, ñandu, ñepu, rasy, rombyasy, mbyasy, ñembyasy. hacer s. Ñanduka. hacerse s. Ñeñanduka. sin s. Ñandu’ỹre.

seña. f. Techaukaha. hacer s. con la cabeza. Ñakãity. hacer s. con la mano. Jepoyru.

señal. f. Pore, mbore, techaukaha.

señalado, da. adj. Hechaukapyre, mombe’upyre.

señalar. tr. Hechauka, mombe’u.

señor. m. Karai, jára, pa’i.

señora. f. Kuñakarai, ña, che’áma. 2. Tembireko.

señorial. adj. Karai reko.

señorío. m. Karai mba’e. 2. Yvy tuicha ijára peteĩva.

señorita. f. Kuñataĩ, che’áma.

señuelo. m. Ñuhã.

sépalo. m. Yvoty rogue.

separación. f. Jepe’a, jueja.

separado, da. adj. Jepe’ava, ha’eño, jepoíva.

separar. tr. Mbojei, mboyke, pe’a, mboja’o, peka. 2. prnl. Jueja, jopoi, jepe’a.

sepelio. m. Ñeñotỹ.

séptimo, ma. adj. Pokõiha.

sepulcro. m. Tyvy, yvykua, ñeñotỹha.

sepultar. tr. Ñotỹ.

sepultura. f. Tyvy.

sepulturero. m. Poroñotỹha.

sequedad. f. Kã, ypi, tini, piru, y’ỹ.

sequía. f. Okyve’ỹ, ama pokã, ama’ỹ.

ser. m. Tekove, teko. 2. intr. Ha’e. modo de s. Teko.

serenar. tr. Mbopy’aguapy. 2. prnl. Pi, py’aguapy.

serenata. f. Kerambipu, purahéi pyhare ovetã ypýpe.

serenidad. f. Py’aguapy.

sereno, na. adj. Py’aguapy, akãguapy, akãpyta. 2. m. Ysapy. 3. Tahachi, pyhare mba’eñangarekoha.

seriamente. adv. Añetehápe.

serie. f. Tysýi.

seriedad. f. Tovasy, teko añete.

serio, ria. adj. Hovasy, hovapuku, heko añete, vai.

sermón. m. Ñemoñe’ẽ.

sermonear. tr. Ñemoñe’ẽ, mbokavaju, mongavaju.

serpentear. intr. Koni, koni koni.

serpiente. Ver: víbora.

serranía. f. Yvytyrusu.

serruchar. intr. y tr. Mokichi’ĩ, kytĩ, yvyra kytĩ.

serrucho. m. Yvyra kytĩha, mbokichi’ĩha.

servicial. adj. Oipytyvõva, jejokuapy, kyre’ỹ, vale, deprovécho.

servicio. m. Tembiapo tapichápe guarã, pytyvõ. 2. Komu.

servidas, aguas s. Y porupyre, y ky’a.

servidor, ra. m. y f. Pytyvõhára, tembiguái, jehuha.

servil. adj. Tembiguái reko.

servilleta. f. Jurukytyha.

servir. intr. y tr. Pytyvõ, jehu, jeporu. servirse de. Poru, jeko, jevale.

sesear. intr. Ñe’ẽpa’ã.

sesenta. adj. Poteĩpa.

sesgar. tr. Kytĩ karẽ.

sesgo. m. Ñyke’ã. al s. Yke gotyo.

sesión. f. Ñemongeta.

seso. m. Apytu’ũ.

sestear. intr. Ke asaje.

sesudo, da. adj. Arandu, iñakã porãva.

seta. f. Urupe.

setecientos, tas. adj. Pokõi sa.

setenta. adj. Pokõi pa.

septiembre. m. Jasy porundy.

seto. m. Kora, yvemby, yvyrapemby.

seudo. pref. Gua’u, añete’ỹ.

seudónimo. m. Téra gua’u.

severidad. f. Py’a’atã, poyhu, tovasy.

severo, ra. adj. Py’ahatã, tukumbo, hovasy.

sexo. m. Meña.

sexto, ta. adj. Poteĩha.

sexual. adj. Meña rehegua. deseo s. Taguyrõ. relación s. Jopyhy.

si. conj. Rõ, ramo, rire, vove, guive, mo, nga’u. si es así. Aipórõ. si no. Tẽra, terã, ỹro, ỹramo.

. pron. de tercera per. I, h, hi’, ij, iñ. a sí. Ojehe, ojupe, ojeupe. de sí mismo. Ojehegui, ijehe, ijehegui. entre sí. Ojehe, ojuehe. para sí mismo(s). Ojehe, ojuehe. por sí. Ojehe, ojuehe, ojoehe. 2. adv. Heẽ, he, ha’e, neĩ, néi, upéicha. decir que sí. Moneĩ.

sibilante. adj. Oturuñe’ẽva.

sida. m. Mba’asy oporojukáva katuete ha porenóme ováva.

sideral. adj. Mbyja rehegua, heta iterei rasa.

siderurgia. f. Kuarepoti ñemba’apo.

siega. f. Jekopi.

siembra. f. Kóga, temitỹ, ñemitỹ, ñeñotỹ.

siempre. adv. Meme, tapia, mante, manterei, akói, jepi, jepive, katuetei. como s. Akói, jepi, jepiveguáicha. lo de s. Tapiagua. no s. Sapy’apy’a.

sien. f. Aty. latir la s. Aty mymýi.

sierra. f. Kytĩha, mbokichi’ĩha. 2. Yvytyrusu.

siervo, va. m. y f. Tembiguái, tembijokuái.

siesta. f. Asaje. hora de la s. Asaje.

siete. adj. Pokõi, siéte.

sietemesino, na. adj. Mitã heñóiva hi’ara’ỹme.

sífilis. f. Kuña rekovai mba’asy.

sigilo. m. Ñomi, kirirĩ.

siglo. m. Sa ro’y, siẽ áño.

significado. m. He’iséva.

significar. tr. ‘Ese. significa. He’ise.

signo. m. Techaukaha. s. de exclamación. Kyndýi. s. de interrogación. Kyporandu.

siguiente. adj. Riregua.

sílaba. f. Ñe’ẽpehẽ, ñe’ẽ pehẽngue.

silbar. intr. y tr. Turuñe’ẽ.

silbato. m. Turuñe’ẽha.

silbido. m. Turuñe’ẽ.

silenciar. tr. Mokirirĩ.

silencio. m. Kirirĩ.

silenciosamente. adv. Kirirĩháme.

silencioso, sa. adj. Kirirĩ.

silla. f. Apyka, guapyha. s. de montar. Apéro.

silleta. f. Apyka’i.

sillón. m. Apykatymói, apyka guasu.

silo. m. Kóga’a ñongatuha.

silueta. f. Ta’anga, tete reko.

silvestre. adj. Ka’aguypegua, saite, okaragua. animal s. Tymba ka’aguy. flor s. Yvoty okára.

simetría. f. Joja.

simiente. m. Ta’ỹi.

similar. adj. Ojoguáva.

similitud. f. Joja, joguaha.

simio. m. Ka’i, karaja.

simpatía. f. Ka’avo, juky.

simpático, ca. adj. Juky, ka’avo, ruguy, kavure’i.

simpatizar. intr. Ruguy, ja’e, ñemoirũ.

simple. adj. Ño, año. 2. Ndahasýi, vyrorei.

simpleza. f. Vyrorei.

simplicidad. f. Tasy’ỹ, výro reko.

simulado, da. adj. Gua’u.

simular. tr. Ha’ã, jejapo. s. ser. Ñemo, ñembo, ñemu, ñembu, ñemy, ñemby.

simultáneamente. adv. Oñondivete, joa.

simultáneo, a. adj. Oñondivegua, joa.

sin. prop. ‘ỹ, ‘ỹre, ‘ỹme, rehe’ỹ, ‘ỹ rehe. s. causa. Rei. sin él, ella. Hese’ỹ. s. embargo. Jepe, ramo jepe, opáichavo. s. fin. Pa’ỹre, pave’ỹre. s. par. Joja’ỹ, jojaha’ỹ. s. que. ‘ỹre, ‘ỹ rehe. s. razón. Hekope’ỹ, rei.

sinceridad. f. Añetegua.

sincero, ra. adj. Japu’ỹ, marangatu, he’íva añetegua.

sincopar. tr. Mombyky.

síncope. m. Korasõ rasy sapy’a.

sindicato. m. Mba’apohára aty.

síndrome. m. Mba’asy rechaukaha.

singular. adj. Año, peteĩ, jojaha’ỹ, tapiagua’ỹ.

singularidad. f. Tapiagua’ỹ.

siniestro, tra. adj. Asu, kyhyjepyrã.

sinnúmero. adv. Heta iterei rasa, ojepapakatu’ỹva.

sino. m. Herunguã, po’a’ỹ, pane. 2. conj. Katu, tẽra, ỹrõ, peicha’ỹrõ.

sinónimo. m. Ñe’ẽ juehegua, ñe’ẽ he’isévape ojojoguáva.

sinopsis. f. Ñemombyky.

sinsabor. m. Ñeko’õi, vy’a’ỹ, joha.

sintaxis. gram., f. Ñe’ẽjoajungatu.

síntesis. f. Ñemombyky.

sintetizar. tr. Mombyky.

síntoma. 1. Techaukaha.

sintonizar. tr. Mbojoja, pyhy.

sinuoso, sa. adj. Karẽ, koni, koni koni.

sinvergüenza. adj. Tie’ỹ, hova’atã, aña mbaraka.

siquiera. adv. Nte, mante, jepe.

sirviente, ta. m. y f. Tembiguái, tembijokuái.

sismo. m. Yvy ryrýi.

sistema. f. Tape mbo’e.

sistematizar. tr. Mboysýi.

sitiado, da. adj. Mongorapyre.

sitial. m. Apyka jegua, tenda marangatúpe guarã.

sitiar. tr. Mongora.

sitio. m. Tenda. 2. Kora, ñemongora.

situación. f. Tenda. 2. Teko. estar en mala s. Ivai la porte.

situar. tr. Moĩ, mohenda.

snob. adj. Ojejapóva vyroreípe.

sobaco. m. Jyvaguy.

sobaquina. f. Katĩ.

sobar. tr. Mohu’ũ, patuka, pichy, nupã, mbuepoti.

soberano, na. adj. Tuicha. 2. m. y f. Mburuvicha guasu.

soberbia. f. Jerovu, jejapo, tĩ’atã, teko ha’entese.

soberbio, bia. adj. Porã iterei. 2. Ojerovúva, ojejapóva, jero.

sobornar. tr. Japouka popeguáre mba’e vai.

soborno. m. Mbopopegua ñemi.

sobra. f. Tembyre.

sobrado. m. Mba’e ñongatu hagua tembi’u.

sobrante. adj. Hembyre. m. Tembyre.

sobrar. intr. Remby, ĩ rei.

sobras. f. pl. Tembyre.

sobre. m. Kuatiañe’ẽ ryru. 2. prep. Ári, re, rehe. s. él, ella. Hi’ári. por s. Áripi.

sobrecama. f. Tupa ahoja.

sobrecargar. tr. Mbopohyive.

sobrecargo. m. Mburuvicha.

sobrecogerse. prnl. Ñemondýi.

sobreentender. tr. Kuaa je’e’ỹre.

sobremanera. adv. Rasa, iterei, eterei, terei.

sobrenadar. intr. Vevúi.

sobrenatural. adj. Heko arapy arigua.

sobrenombre. m. Tero. poner s. Mbohero.

sobrepasar. tr. Pu’akave, hasa.

sobreponer. tr. Moĩ hi’ári. 2. prnl. Pu’aka.

sobresaliente. adj. Ohasáva. 2. Jojaha’ỹ.

sobresalir. intr. Hasa. 2. Pu’akave, jekuaave.

sobresaltarse. prnl. Py’apopo, ñemondýi.

sobresalto. m. Ñemondýi, py’apopo, pirĩ.

sobrevenir. intr. Jehu.

sobreviviente. adj. Manógui ojepe’áva.

sobrevivir. intr. Ikove, jepe’a manógui.

sobriedad. f. Ka’u’ỹ, karu’i.

sobrio, bria. adj. Ka’u’ỹva, karu’íva, jegua’íva.

socaire, al s. Yvytu’ãme, ñemihápe.

socarrón, na. adj. Ñembohorýva, mbohorýva.

socavón. m. Yvykua.

sociabilidad. f. Ñemoirũ reko.

sociable. adj. Ka’avo, jehayhuka, hory.

social. adj. Jojapy, ñemoirũva, tetãyguápe guarã.

socialismo. m. Ñoirũ rape, mbojoja.

socializar. tr. Mbojoja, ñomoirũ.

socio, cia. m. y f. Irũ.

soco. m. m. Nupã poapu’ápe, saple.

socorrer. tr. Pysyrõ, pytyvõ.

socorro. m. Ñepysyrõ. agua de socorro. Ñemongarai sapy’a.

sodomía. f. Teviro.

sodomita. adj. Heviro. U. t. c. s.

soez. adj. Tie’ỹ, tajasu, kachiãi.

sofá. m. Apyka tupa, apyka puku.

sofocar. tr. Mbogue, pytujoko. 2. prnl. Pytuho.

sofrenar. tr. Joko, juruka.

soga. f. Sã, tukumbo.

sol. m. Kuarahy. s. naciente. K. sẽ. s. poniente. K. reike. al resguardo del s. K. ãme. asomar el s. K. ñapysẽ. calentar el s. K. jope. calor del s. K. raku, tini. luz del s. K. rendy, k. resa. puesta de s. K. reike. rayo de s. K. rendy, k. resa. salir el s. Ñapysẽ k.

solamente. adv. Ñónte, nte, ño, mante, añónte, año, ae.

solapadamente. adv. Kañyhápe, ñemihápe.

solar. adj. Kuarahy rehegua. luz s. Kuarahy resa. 3. m. Óga renda, yvy pehẽngue.

solas, a s. Ño, año.

solaz. m. Vy’a.

solazo. m. Kuarahy tini.

soldado. m. Tahachi, imbokáva, guarinihára, tetã rembiguái, kuarteléro.

soldar. tr. Mboja, mbojoapy.

solear. tr. Mbokuarahy, monguarahy.

soledad. f. Tave’ỹ, teko año.

soler. tr. Va.

solicitar. tr. Jerure.

solícito, ta. adj. Kyre’ỹ, tapicháre oma’ẽva.

solicitud. f. Jerure.

sólidamente. adv. Mbarete.

solidaridad. f. Ñepytyvõ, joaju, jejopói.

solidarizarse. prnl. Ñemoirũ.

solidez. f. Atãngue, mbaretekue.

solidificación. f. Typy’a.

solidificar. tr. Mohatã, myatã.

sólido, da. adj. Hatã, mbarete, su’upy.

soliloquio. m. Ñe’ẽ ha’eño.

solista. adj. Ombopúva ha’eño, opuraheiva ha’eño. U. t. c. s.

solitario, ria. adj. Ha’eño. 2. f. lombriz s. Sevo’i, tye raso.

soliviantar. tr. Mbohuguyraku, mbyaku, mopu’ã.

sollozar. intr. Jahe’o.

sollozo. m. Jahe’o.

solo, la. adj. Ño, año, ha’eño.

sólo. adv. Nte, mante, ae.

soltar. tr. Mondoho, poi, jora. 2. prnl. Jera, so, kúi, kukúi, jepoi.

soltero, ra. adj. Ha’eño, nomendáiva gueteri, mendare’ỹ. U. t. c. s.

soltura. f. Jera.

solución. f. Hyku, ry. 2. Pohã, ñemyatyrõ.

sombra. f. Kuarahy’ã, ‘ã, ta’anga. dar s., hacer s. Mo’ã.

sombrear. tr. Mo’ã, mokuarahy’ã.

sombrero. m. Akão, akãngao, akãhoja. s. con visera. Jóki.

sombrilla. f. Kuarahy mo’ãha.

someter. tr. Jopy, moĩ poguýpe. 2. prnl. Ñeakãity, ñemoĩ poguýpe.

somnífero, ra. adj. Poromongéva. U. t. c. s. m.

somnolencia. f. Topehýi, kerana, kerai, tesake.

son. m. Pu.

sonado, da. adj. Herakuã, jekuaapyre.

sonámbulo, la. adj. Keraguata. U. t. c. s.

sonar. tr. Mbopu, pu, hyapu, gualala, pararã. s. la nariz. Ñambyvo. s. un cascabel. Chini.

sonda. f. Pypuku ra’ãha.

sondeo. m. Pypuku ra’ã.

sonido. m. Pu, atõi, gualala. s. de agua que gotea. Guelele.

sonoro, ra. adj. Ipúva.

sonreír. intr. Pukavy, juruvy.

sonrisa. f. Pukavy.

sonrojar. tr Motĩ, mbohovapytã. 2. prnl. Tĩ, rova pytã.

sonsacar. tr. Kuaa omoñemíva.

sonso, sa. adj. Tavy, výro, výra, tovatavy, rovatavy, hovatavy, tavyrai. hacerse el (la) s. Ñembotavy.

soñado, da. adj. Képe guare. cosa s. Kerandy.

soñar. intr. Kerai. 2. tr. Hecha képe.

soñoliento, ta. adj. Hopehýi.

sopa. f. Jukysy. s. de carne picada. So’ojosopy, sójo. s. de maíz y carne. Lókro.

sopapo. m. Tovapete.

sopesar. tr. Ha’ã, ha’ã pohyikue. 2. Jepy’amongeta.

sopetón, de s. Sapy’a, vokói, vokóike.

soplar. tr. Peju, mboyvytu. 2. Mombe’u. 3. prnl. Jepeju.

soplete. m. Tata pejuha.

soplido. m. Jepeju.

soplo. m. Peju, pytu, jepeju.

soplón, na. adj. Jagua’i, pyrague, tĩro’ysã.

sopor. m. Kéra vai.

soporífero, ra. adj. Mongéva. U. t. c. s.

soportar. tr. Joko, jejoko, mokõ, rokirirĩ, su’u.

soporte. m. Jokoha.

sorber. tr. Kambu, pyte, syryku, mokõ, y’u.

sorbo. m. Syryku, kamambu.

sordera. f. Hendu’ỹ, apysa’ỹ.

sórdido, da. adj. Ky’a, tajasu, vai.

sordo, da. adj. Apysape, nohendúiva, apysatũ, apysa’ỹ. U. t. c. s.

sordomudo, da. adj. Nohendúiva ha iñe’ẽngúva. U. t. c. s.

sorgo. m. Avati kamba.

sorna. f. Jojái.

sorprendente. adj. Hechapyrã, mopirĩha, ñeimo’ã’ỹva, hendupyrã.

sorprender. fr. Mopy’andýi, mbojuruja, mondýi.

sortear. tr. Mbopo’areka, mbojarareka. 2. Jehekýi.

sorteo. m. Ta’ã, po’a ra’ã.

sortija. f. Kuãirũ.

sortilegio. m. Paje, pohano.

sosegado, da. adj. Py’aguapy, kirirĩ.

sosegar. tr. Mbopytu’ũ, mbopy’aguapy, mokirirĩ. 2. prnl. Pytu’u.

sosiego. m. Py’aguapy, akãguapy, myi’ỹ, mytue, pytu’u.

soslayar. tr. Mboyke.

soslayo. M. Sayke.

soso, sa. adj. He’ỹ, juky’ỹ, ay.

sospecha. Ñeimo’ã, jepoyhu.

sospechar. tr. Jepoyhu, hetũ, imo’ã, malisia.

sospechoso, sa. adj. Ndajeroviahái.

sostén. m. Jejoko, ñepytyvõ.

sostener. Joko. 2. prnl. Jejoko, jepytaso, jepokói.

sostenido, da. adj. Puku. 2. Jokopyre.

sostenimiento. m. Jejoko, ñembopuku.

sotana. Pa’i ao puku.

sótano. m. Koty yvyguy.

soterrado, da. adj. Yvyguy, ijatypyre.

su, sus. adj. pos. I, h, hi’, ij, iñ.

suave. adj. Hu’ũ, sỹi, apesỹi, vevúi, vevýi.

suavemente. adv. Sỹi, mbegue, vevýi, vevúi.

suavizar. tr. Mohu’ũ, mosýi.

subalterno, na. adj. Poguypegua.

subcutáneo, a. adj. Pireguy.

súbdito, ta. m. y f. Tetãgua, poguypegua, sãmbyhypyre.

subdividir. tr. Mboja’o jey.

subida. f. Jejupi.

subir. intr. y prnl. Jupi, jejupi, ñekarama. 2. tr. Hupi.

súbitamente. adv. Sapy’a, soro.

súbito, ta. adj. Sapy’agua.

sublevación. f. Ñepu’ã.

sublevar. tr. Moñeko’õi, mopu’ã. 2. prnl. Pu’ã, ñepu’ã, ñemoĩ, ñeko’õi.

sublimar. tr. Mbotuicha, mboyvate.

sublime. adj. Porãite asy, tu’ãmegua.

submarino. m. Yga yguypegua.

subordinar. tr. Mbopoguy.

subrayar. tr. Guyhai.

subrepticio, cia. adj. Ñemimby, kañy, ñemi.

subsanar. Myatyrõ, pohano.

subsidio. Ñepytyvõ virúre.

subsiguiente. adj. Uperiregua, riregua.

subsistencia. f. Jeikove, jepyta.

subsistir. intr. Ikove, pytave.

subsuelo. m. Yvyguy, koty yvyguy.

subterfugio. m. Ñembotavy.

subterráneo, a. adj. Yvyguy. 2. m. Koty yvyguy.

suburbio. m. Táva rembe’y.

subvención. f. Ñepytyvõ virúre.

subvenir. fr. Pytyvõ virúre.

subyugar. tr. Jopy, mbopoguy.

succión. f. Jepyte.

succionar. tr. Kambu, pyte.

suceder. tr. Jehu, iko. 2. Pyru, mbuekovia, mbyekovia, myengovia. 3. prnl. Ñembyekovia, ñembuekovia, ñemyengovia, jopyru.

sucesión. f. Tysýi. 2. Ñembyekovia, ñemyengovia. 3. Amyrỹi jeheja.

sucesivo, va. adj. Memegua, riregua.

suceso. m. Tembiasa, ojehúva.

sucesor, ra. adj. Hapykuerigua, hembiekovia, riregua, hekoviarã, pyruha, jepyru. U. t. c. s.

suciedad. f. Ky’akue, ky’a, jare, tajasu reko.

sucintamente. adv. Mbykyhápe.

sucinto, ta. adj. Mbyky.

sucio, cia. adj. Ky’a, jare, tajasu.

suculento, ta. adj. Poromongarúva.

sucumbir. intr. Mano, pa, poti, pytupa, jehekýi.

sucursal. f. Ñemuha ra’y.

sud. m. Ñemby.

sudando. adv. Ty’aivu.

sudar. intr. Ry’ái.

sudor. m. Ty’ái.

sudoroso, sa. adj. Hy’ái.

suegra. f. s. de la mujer. Mendy, ména sy. s. del varón. Taicho, tembireko sy.

suegro, s. de la mujer. Ména ru, mendu. s. del varón. Tembireko ru, atyu.

sueldo. m. Tembiapo repy, ty’ái repy.

suelo. m. Yvy. s. blando. Apasusũ.

suelto, ta. adj. Jera, nandi, so, sãso, poipyre.

sueño. m. Ke, topehýi, kéra, kerandy, képe hechapyre. tener s. Ropehýi.

suero. m. Tykue. s. de leche. Kamby rypy’a rykue.

suerte. f. Po’a. mala s. Pane, po’a’ỹ, tye raku.

suficiencia. f. Katupyry, jerovu.

suficiente. adj. Heta porã. 2. adv. Iporãma.

sufijo. gram., m. Ñe’ẽpehẽtai upeigua.

sufragar. intr. Vota. 2. tr. Hepyme’ẽ.

sufragio. m. Mburuvicha jeporavo, vóto.

sufrido, da. adj. Ohasa asýva kirirĩme.

sufrimiento. m. Teko asy, py’apy, jehasa asy.

sufrir. intr. Rasy, hasa asy, jepy’apy, su’u, mokõ.

sugerir. tr. Moinge akãme.

suicida. m. y f. Jejukahára.

suicidarse. prnl. Jejuka.

suicidio. m. Jejukaha.

sujeción. f. Jejoko, ñemoĩ poguýpe.

sujetar. tr. Joko, jopy, mombyta, jokua, mbopoguy, jatyka. 2. prnl. Jejoko.

sujeto, ta. adj. Jejokopyre. más o menos s. Sãmbyky. 2. m. Tekove, ava, máva, ma’ẽra. 3. gram. Teroñe’ẽ.

sumamente. adv. Iterei, eterei, terei, itei, rasa, korócho, asy, vera, jepéva.

sumar. tr. Papa.

sumergir. tr. Moñapymi, mboguy. 2. prnl. Ñapymi, guy.

sumidero. m. Apasusũ, y ky’a rape.

suministro. m. Ñeme’ẽ.

sumisión. f. Ñemomirĩ, ñakãity.

sumiso, sa. adj. Mirĩ.

suntuoso, sa. adj. Porã ha hepy eterei.

superar. tr. Pu’akave, hasa.

superficie. f. Ape. s. de la tierra. Yvy ape.

superior. adj. Ve, porãve, tuichave, yvateve.

superior, ra. m. y f. Tuvicha, mburuvicha.

superponer. tr. Jo’a.

súplica. f. Jerure, jerure asy.

suplicar. tr. Jerure, jerure asy.

suponer. tr. Imo’ã, malisia, pipo, nipo.

suposición. f. Ñeimo’ã.

suprimir. tr. Pe’a, mbopaha.

sur. m. Ñemby. al s. Yvy gotyo.

surtido, da. adj. Para. 2. Poravopyre. 3. m Ñembopara.

suspender. tr. Joko, mombyta.

suspirar. intr. Py’aho, ãho.

suspiro. m. Pyahẽ, ãho.

sustancioso, sa. adj. Poromongarúva.

sustantivo. gram., m. Téra, tero. s. simple. Teroteĩ. s. compuesto. Teroeta.

sustento. m. Tembi’u, ñemongaru.

sustituir. tr. Myengovia, mbuekovia, mbohekovia, pyru. 2. prnl. Jepyru.

sustituto, ta. m. y f. Tekovia, pyruha, mbuekovia.

susto. m. Py’andýi, mondýi, ñemondýi, chuchu.

sustraer. tr. Monda, pe’a, nohẽ, javyky, mbosope, mboveve.

susurrar. intr. y tr. Ñe’ẽguy, ñe’ẽ mbegue.

sutil. adj. Vevúi, po’i, pererĩ.

sutura. f. Ñembovyvy, joaju.

suturar. tr. Mbovyvy.

suyo. pron. pers. Nemba’e, imba’e, omba’e, penemba’e.

(*) El significado de las palabras fue extraido de Natalia Krivoshein de Canese y Feliciano Acosta Alcaraz. “Ñe’ryru (Avañe' - Karaiñe’ // Karaiñe’ - Avañe') - Diccionario (Guaraní - Español // Español - Guaraní)” (2003), integrantes del Instituto Superior de Lenguas de la Universidad Nacional de Asunción. Ed. por Ediciones y Arte S. R. L., segunda edición, Colección Ñemit, Asunción.

Additional information