El contenido de esta página requiere una versión más reciente de Adobe Flash Player.

Obtener Adobe Flash Player

Letra T

t. f. pundie guaranímeicha ipúva, hérava te.

taba. f. Pyta, pyñuã kangue.

tabacal. m. Petỹndy.

tabaco. m. Petỹ. residuo de t. Guarápo. t. mascado. Náko.

tábano. m. Mbutu.

taberna. f. Ka’u renda, volícho.

tabla. f. Yvyra pe. 2. Techaukaha rysýi.

tablado. m. Yvy mboyvatevéva yvyrágui ojejapóva.

tableado, da. adj. Picha’ĩ.

tabletear. intr. Mbohyapu.

tabú. m. Ñembotove, jejapo’ỹ va’erã.

tacañear. tr. Rakate’ỹ.

tacañería. f. Takate’ỹ.

tacaño, ña. adj. Hakate’ỹ, pojopy, jopy, pihotéro.

tacha. f. Meguã, marã, ñemboje’o.

tachadura. f. Ári ñembohai, ñemboje’o.

tachar. tr. Mboje’o, hai ári.

tacho. m. Mba’yru, tyru. t. de basura. Yty ryru.

tachón. m. Mboje’oha.

tácito, ta. adj. Ojekuaáva oje’e’ỹre.

taciturno, na. adj. Ha’eño, noñe’ẽséiva, kirirĩ.

taco. m. Yvyra pehẽngue, sapatu pyta.

tacón. m. Sapatu pyta.

taconear. intr. Pyrũ hatã.

táctica. f. Jeporu, teko, jepokuaa.

táctil. adj. Pokokuaarã.

tacto. m. Jepoko, poko. sentido del t. Jepoko andu. 2. Ñe’ẽkuaa mbopy’aro’ỹme.

tacuara. f. Takuára, takua.

tahur. m. Oha’ãva pokarẽme.

taimado, da. adj. Kumbari, ñensuguy, moñái, tovamokõi, añambaraka.

tajada. f. Vo, vore, pehẽngue, pesẽngue, kytĩmbyre.

tajamar. m. Ypa’i, yno’õ, yno’õngue.

tajante. adj. Oikytĩva.

tajar. tr. Pehẽ’a, kytĩ, mboja’o, mbovo, mbo’i.

tajo. m. Kytĩ, pehẽ’a, mboja’o, vore.

tal. adj. Upe, ako, ku, aipo, koichagua, peichagua. tales. Umichagua, ãichagua, ko’ãichagua. t. cual. Ha’eháicha, peichaite, koichaite. t. vez. Nune, mba’e, nipo, ipo, oiméne, ikatu, sapy’ánte, ne. un t. Aipo. ¿qué t.? Maitei, mba’éichapa.

tala. f. Juasy’y. 2. Yvyra ñekytĩ, yvy ñemopotĩ.

taladrar. tr. Mbokua.

taladro. m. Mbokuaha.

talante. m. Pire, teko. buen t. Pireporã. mal t. Pirevai.

talar. tr. Kytĩmba yvyra.

talego. m. Vosa, voko, mba’yru, mba’eryru.

talento. m. Arandu, akãporã, katupyry.

talentoso, sa. adj. Arandu, akãporã, katupyry, guápo, guápa.

talismán. m. Kurundu.

talla. f. Tete tuichakue. 2. Ta’anga yvyrágui ojejapóva.

tallar. tr. Japo ta’anga yvyrágui.

taller. m. Tembiapoha, mba’apoha.

tallo. m. Takã, yvyra rakã, toky.

talmente. adv. Kóicha, péicha, ãicha, upéicha, umícha, aipóicha.

talón. m. Pyta, pyñuã.

tamango. m. Sapatu tuja, s. tuicha.

tamaño. m. Tuichakue.

tambalear. tr. Mbovava, mongu’e, mbokacha. 2. prnl. Ku’e, vava, kacha.

también. adv. Avei, ave, uvei.

tambo. m. Kora, vaka kora.

tambor. m. Angu’a, angu’a tarara, guatapu.

tamiz. m. Yrupe.

tamizar. tr. Mbogua.

tampoco. adv. Ahániri avei, nahániri avei, avei.

tan. adv. Péicha, kóicha, ãicha, peteĩcha.

tanda. f. Aty, ha.

tangible. adj. Jepokokuaáva.

tango. m. Kurepi purahéi ha jeroky.

tanque. m. Tyru, yno’õmby. 2. Mba’yrumýi mbarete imbokáva.

tantear. tr. Ha’ã, poko, povyvy.

tanteo. m. Jepoko, ñeha’ã.

tanto, ta. adj. Kóicha heta.

tanto. adv. Kóicha, péicha, ãicha, umícha. t. como. Icha. al t. Kuaahápe. en t. Upe aja. por lo t. Ajeve, upéare.

tañer. intr. Pu. 2. tr. Mbopu, ñatõi.

tañido. m. Pu, hyapu.

tapa. f. Ape, ahoja aho’iha.

tapado, da. adj. Ñemboty. 2. m. Ahoja, ao anambusu.

tapar. tr. Jaho’i, mo’ã, mama, ñuvã. 2. Mboty. t. con tierra. Jaty. t. los ojos. Hesapytĩ. taparse la nariz. Tĩpa’ã.

taparrabo. m. Chiripa.

tapera. f. Tapỹi, ogakue, tapere, oygue.

tapete. m. Mesa ao.

tapiar. tr. Mongora, mboty.

tapir. m. Mborevi.

tapón. m. Mbotyha, juru mbotyha, kua mbotyha.

taponar. tr. Mboty, jurumboty.

taquicardia. f. Py’aperere.

tara. f. Meguã, mba’asy pore. 2. Mba’yru mbopohyikue.

tarado, da. adj. Tarova, meguã.

tarambana. adj. Tavyro, tavyrai, púa tarara.

tarántula. f. Ñandu kavaju.

tardanza. f. Mbegue, are.

tardar. intr. Mbegue, are.

tarde. f. Ka’aru. 2. adv. Kuri. es t. Asajéma, ka’arúma, pyharéma. más t. Kurive, ãgave, ãgamive. por la t. Ka’aru.

tardíamente. adv. Kuri, are, hi’ára rire.

tardío, a. adj. Are, hi’ára riregua.

tardo, da. adj. Ate’ỹ, pireja, mbegue.

tarea. f. Tembiapo, mba’apo, tembiaporã.

tarifa. f. Tepy.

tarima. f. Mopu’ãha.

tarjeta. f. Kuatia’atã’i.

tártago. m. Mba’ysyvo, mba’esyvo.

tartamudear. intr. Kumbe, ñe’ẽpa’ã, guelele.

tartamudo, da. adj. Kumbe, ñe’ẽpa’ã, ñe’ẽngu.

tarugo. m. Yvyra pehẽngue.

tasa. f. Tepy.

tasación. f. Tepy me’ẽha.

tasajo. m. So’o piru.

tasar. tr. Me’ẽ tepyrã.

tatarabuela. f. Jarýi joapy.

tatarabuelo. m. Tamói joapy.

tatuaje. m. Pini ndojeíriva.

tatuar. tr. Mopini tapiarã.

taxi. m. Mba’yrumýi porupyrã virúre.

taza. f. Mba’yru’i apu’a.

tazón. m. Ña’ẽ.

te. pron. pers. Nde, ne, ro, ndéve, je, ñe.

. m. Ygua, ka’ay, ñana rykue.

tea. f. Tatarendy, tata’y.

teatro. m. Ñoha’anga, ñemoha’anga, tekochauka.

techar. tr. Ogaho’i, mbo’ogaho’i.

techo. m. Ogahoja, ogasoja, óga ape, ogaho’i. t. de paja. Ogaho’i kapi’i.

techumbre. f. Ver: techo.

tecla, dar en la t. Me’ẽ hesakuaitépe.

técnica. f. Apo reko, apo rape.

tedio. m. Mbyaju, kuerái.

tegumento. m. Ape, pire.

teja. f. Óga aperã ñay’ũ káigui.

tejedor, ra. adj. Oipyaháva. U. t. c. s.

tejemaneje. m. Pokarẽ apo.

tejer. intr. y tr. Pyaha.

tejido. m. Poyvi, ao, aopo’i.

tela. f. Poyvi, ao, pyahapy. t. de araña. Ver: telaraña. t. delgada. Ao pererĩ, aopo’i. t. gruesa. Ao anambusu.

telar. m. Ao apoha, tera, aovyta.

telaraña. f. Ñanduti, ñandu renimbo, ñandu kyha.

telefonear. intr. Ñe’ẽ mombyry inimboatãre.

teléfono. m. Pumbyry, ñe’ẽmombyryha ohóva inimboatãre.

telegrafiar. intr. Mondo pya’e kuatia.

telégrafo. m. Kuatiamondoha inimboatãre.

telegrama. f. Kutiapya’e, haimbyry.

telescopio. m. Techambyry.

televisión. f. Téle, ta’angambyry.

telón. m. Tero, ao saingo mo’ãha.

tema. f. Ñe’ẽrã.

tembladeral. m. Tujukua, karugua, tuju apasusũ.

temblar. intr. Chuchu, sysýi, tarara, ryrýi, susũ.

tembleque. adj. Marachachã, marakachã, oryrýiva.

temblor. m. Chuchu, sysýi, tarara, ryrýi, susũ.

temer. tr. Kyhyje, mbopo’i, py’amirĩ, chuchu.

temerario, ria. adj. Okyhyje’ỹva tarováicha.

temeroso, sa. adj. Py’aju, py’amirĩ.

temible. adj. Mongyhyjéva.

temor. m. Kyhyje, chuchu.

témpano. m. Y rypy’a tuicha.

temperamento. m. Teko.

temperancia. f. Py’aguapy.

temperatura. f. Taku ha ro’y ra’ã. t. fría. Ára ro’y. t. calurosa. Ára haku.

tempestad. f. Ára vai, yvytu hatã.

tempestuoso, sa. adj. Ára vai rehegua, pochy.

templanza. f. Teko porã, akãguapy.

templar. tr. Ñatõi, mbohekoporã.

temple. m. Teko. de t. duro. Ro’o’atã.

templo. m. Tupão.

temporada. f. Ára vore.

temporal. adj. Ndaipukúi, ndahi’aréi. 2. m. Ára vai, yvytu hatã.

temporario, ria. adj. Ndaipukúi, ndahi’aréi.

temprano, na. adj. Voi.

temprano. adv. Voi.

tenaz. adj. Hekoatã, jetu’úva.

tenaza. f. Pyhyha, kytĩha, kypa.

tendal. m. Teta.

tendedero. m. Saingoha, jepysoha.

tender. tr. Pyso, myasãi, muasãi, mosaingo. 2. tender la mano. Pojái. 3. prnl. Ñeno, jepyso, jeity.

tendero, ra. m. y f. Ñemuhára.

tendido, da. adj. Asãi, jepysóva, oñenóva.

tendón. m. Tajygue. t. de Aquiles. Pytasã.

tenebroso, sa, adj. Pytũ, aña, ñaña.

tenedor. m. Ñangarekoha, guerekoha. 2. Kutuha, kypa.

teneduría. f. Jepapakuaaha.

tenencia. f. Poru, jereko.

tener. tr. Reko, guereko. t. en nada. Momba’e’ỹ. t. hijos. Memby. 2. prnl. Jerereko.

tenia. f. Sevo’i, tye raso.

tenor. m. Teko. 2. Kuimba’e purahéi yvate.

tenorio. m. Kichiha hetáva.

tensión. f. Pyatã, atãngue.

tenso, sa. adj. Pyatã, atã.

tentación. f. Ñeha’ã.

tentáculo. m. Jyva, pyhyha.

tentador, ra. adj. Ndera’ãva. 2. m. Ndera’ãha.

tentar. tr. Poko, ha’ã. 2. Py’ara’ã. 3. parag. Ñembohory.

tentativa. f. Ta’ã, ñeha’ã.

tenue. adj. Sakã, pererĩ, sake.

teñir. tr. Mongolo. t. de. Mo, mbo.

teología. f. Tupãkuaa.

teoría. f. Kuaara’ã.

terapéutica. f. Pohano rape.

tercero, ra. adj. Mbohapyha.

terco, ca. adj. Akãhatã.

tergiversar. tr. Mokarẽ añetegua.

termal. adj. Haku.

termes. m. Kupi’i.

térmico, ca. adj. Haku rehegua.

terminación. f. Ñemomba, paha.

terminal. adj. Paha, pahague. f. Mba’yrumýi ñeguahẽha.

terminar. intr. Pa, arapa, pi. 2. tr. Japopa, mbopaha, momba. t. de. Pa, mba. t. en forma intrascendente. Oparei.

término. m. Apýra, paha, apy.

termita, termite. f. Kupi’i.

termitero. m. Takuru.

termo. m. To’ysã ha hakúva ñongatuha.

termómetro. m. Taku ha ro’y ra’ãha.

terna. f. Mbohapýva oñondive.

ternero. m. Vakara’y.

ternura. f. Tayhu, kunu’ũ, kyrỹi.

tero, terotero. m. Tetéu.

terquedad. f. Akãhatã.

terraplén. m. Yvyvovo, yvyjoapy.

terráqueo, a. adj. Yvygua. globo t. Yvy apu’a.

terrateniente. com. Yvy tuicha jára.

terraza. f. Óga ahoja.

terrenal. adj. Yvypegua.

terreno, na. adj. Yvypegua. 2. m. Yvy pehẽngue, korapy.

terrestre. adj. Yvypegua.

terrible. adj. Pochy, mondyiha, jero, mopirĩmbáva.

territorio. m. Yvy tuicha, yvy tetã mba’e.

terrón. m. Akytã, yvy akytã.

terror. m. Kyhyje rasa.

terrorífico, ca. adj. Mongyhyjéva.

terruño. m. Tetã, yvy renda.

terso, sa. adj. Sỹi.

tertulia. f. Ñembyaty ka’arupytũ vy’arã.

tesis. f. Hechaukapyrã.

tesón. m. Ñeha’ã, jetu’u.

tesonero, ra. adj. Oñeha’ãva.

tesoro. m. Tembiayhu, pirapire ñembyaty.

testa. f. Akã.

testaferro. m. Tekovia mba’eky’arã.

testamento. m. Amyrỹi rembipota, kuatia pota paha rehegua.

testarudo, da. adj. Akãhatã.

testículo. m. Ta’ỹi, tapi’a.

testigo. com. Hechahare, henduhare.

testimoniar. intr. Mombe’u.

testimonio. m. Mombe’u, hechahare mombe’u.

teta. f. Káma, titi, kambire, kamapu’ã, kamambýi, kama’apýi, kamapy.

tétano. m. Mba’asy oporomohatãmbáva ha omokuruchĩva.

tetera. f. Jey’u ryru.

tétrico, ca. adj. Omongyhyjéva, omondýiva, pytũ.

textil. adj. Inimborã, pyahapyre, yvíra.

texto. m. Kuatia, kuatia arandu, kuatiápe ojehaíva.

tez. f. Tova pire.

ti. pron. pers. Nde, ne. a ti. Ro, ne, nde, ndéve. de ti. Ndehegui. de ti mismo. Ndejehegui. por ti. Nde rehe, ndehegui. sin ti. Nde rehe’ỹ.

tía. f. Tia. t. materna. Sy’y, sy kypy’y.

tibia. f. Kupy, tetyma kangue.

tibio, bia. adj. Hakuvy, haku vevúi, akãraku’ỹ.

tiempo. m. Ára. t. caluroso. Ára haku. t. fresco. Ára ro’ysã. t. frío. Ára ro’y. t. futuro. Ára upeigua. t. lluvioso. Amandy. t. pasado. Ára mboyvegua, ára yma. t. presente. Ára ãgagua. t. seco. Ára tini. a t. Ha’etépe, araitépe, javete. hace t. Yma, are. mal t. Arai, ára vai. mucho t. Are. no tener t. Ndaijái.

tienda. f. Ñemuha, volícho.

tiernamente. adv. Kyrỹihápe.

tierno, na. adj. Akỹ, ky, kyrỹi, peky, mitã, pyahu.

tierra. f. Yvy, tetã. t. sin mal. Yvy marae’ỹ. arrimar t. Apyaty. centro de la t. Yvy apyte. comedor de t. Yvy uha. cubrir con t. Jaty. fin de la t. Yvy apyha. por tierra. Yvýrupi, yvýpe. superficie de la t. Yvy ape.

tieso, sa. adj. Hatã, nomýiriva.

tiesto. m. Mba’yru, ña’ẽ.

tifo. m. Ver: tifus.

tifoidea. f. Ver: tifus.

tifón. m. Arai jere.

tifus. m. Tífu, mba’asy peteĩ.

tigre. m. Mymba ho’úva so’o. t. americano. Jaguarete.

tijera. f. Jetapa.

tijereta. f. Tuguaijetapa, guyra jetapa.

tijeretazo. m. Jetapa pore.

tijeretear. intr. Kytĩ jetapápe. 2. Kaguai, talla.

tildar. tr. Mboja, ja, hero.

tilde. f. Myanduhẽ jehai.

tilingo, ga. adj. Tavyrai, tarova.

timador, ra. m. y f. Mbotavyha.

timar. tr. Monda, mbotavy, pe’a pokarẽme.

timbal. m. Angu’a.

timbó. m. Timbo, yvyramáta tuicha.

timbre. m. Itapu’i. t. postal. Kuatia’i ohechaukáva ñemondo repy.

timidez. f. Ñemotĩ, koygua.

tímido, da. adj. Koygua, otĩva, saite, aruru.

timón. m. Ygakũ.

timonel. m. Mbohapehára.

timorato, ta. adj. Okyhyjéva.

tímpano. m. Ape apysakuápe jarekóva.

tina. f. Ña’ẽ.

tinaja. f. Kambuchi.

tiniebla. f. Pytũ, ñipytũ, pytũmby.

tino. m. Teko.

tinta. f. Tykue hũ.

tintinear. intr. Tinini, chilili.

tintura. f. Mongoloha.

tiña. f. Pititi, apirype.

tío. m. Tio. t. materno. Tuty. t. paterno. Tuvy.

típico, ca. adj. Tee, avavépe ndojoguáiva.

tiple. m. Mitã purahéi.

tipo. m. Tekove, tapicha, ma’ẽra. t. de. Lája.

tira. f. Mba’e pe puku po’i.

tirada. f. Ñemombo, jepoi.

tirado, da. adj. Mombombyre, ndahepyiete.

tirador, ra. m. y f. Apiha, ha’ãha. 2. m. pl. Kasõ jokoha.

tiranía. f. Mburuvicha ñaña reko.

tirano, na. m. y f. Mburuvicha ñaña.

tirante. adj. Oñemyatãva, hatã. 2. m. Ogasapa, ao jokoha.

tirantez. f. Ñemyatã, joayhu’ỹ.

tirar. tr. Mombo, poi, ity. 2. Muatã, moatã, myatã. t. un tiro. Mbokapu, kapu, japi, api, ha’ã. 3. prnl. Jeity, jepoi, ñemombo, jepyso. ir tirando. Ikomínte.

tiritar. intr. Ryrýi, sysýi, susu, tarara.

tiro. m. Japi, mbokapu, kapu.

tirón. m. Myatã, sýky, syrýky.

tirotear. intr. Mbokapu, kapu.

tiroteo. m. Mbokapu, pororo, churuchuchu.

tirria. f. Je’e’ỹ.

tisana. f. Ka’ary, pohã ñana rykue.

tísico, ca. adj. Hasypo’íva.

tisis. f. Mba’asypo’i.

titán. m. Avausu, tekove tuicha ha mbarete iterei.

titilar. intr. Mimbi, tytýi, jajái, perere.

titubear. intr. Py’aheta, vava.

titular. com. Jára. 2. tr. Mbohéra, mbojára.

título. m. Téra, teko, kuatia mbojaragua.

tiza. f. Haitĩ.

tiznar. tr. Mohũ.

tizne. m. Apekuma, tata’y ky’akue.

tizón. m. Tata’y, tatapỹi rendy.

toalla. f. Ao ñemokãrã.

tobillo. m. Pyñuã, pytasãngue.

tocado, da. adj. Pokopyre. 2. Tavyrai, tarova. 3. m. Akã ao.

tocador. m. Mesa tovaheirã.

tocar. intr. Pu. 2. tr. Poko, povyvy, javyky. t. instrumento musical. Ñatõi, mbopu. tocante a. Rehegua.

tocayo, ya. m. y f. Téra jojaha.

tocino. m. Kure pire kyrakue.

todavía. adv. Gueteri. t. no. Ne’ĩra, ne’ĩra gueteri.

todo, da. adj. Opa, mayma, oimeraẽ, entéro. 2. pron. Opa, opáva, opa mba’e. 3. pron. pl. Opavave, maymáva, entéro, oimeraẽva. de todos. Pavẽ. todos juntos. Joa.

toldería. f. Táva, tapỹity.

toldo. m. Mo’ãha, óga ao, tapỹi.

tolerable. adj. Jererahakuaáva, ikatúva ñemokõ, ikatúva jahasa.

tolerancia. f. Jeheja, techagi, ñembotavy.

tolerante. adj. Ohechakuaáva, ohechagíva, oñembotavýva.

tolerar. tr. Hechakuaa, rokirirĩ, ñembotavy. 2. prnl. Jogueraha.

toletole. m. Apañuãi, sarambi, churuchuchu.

tolvanera. f. Yvytimbo.

toma. f. Jepyhy, ñemokõ.

toma, tomá. v. Kóina.

tomado, da. adj. Ijárava. 2. Ka’u, piguy, pichoro.

tomar. tr. Pyhy, japyhy, pojái, javo’o, po’o, jagarra, kuãcha’ĩ. t. alimento líquido o sólido. ‘U. t. agua. Y’u. t. mate. Kay’u. t. prestado. Poru, puru, mba’epuru. tomarse las manos. Jepopyhy.

tome, tomen. v. Kóina.

tomo. m. Kuatia joapy.

tonada. f. Purahéi.

tonel. m. Tyru guasu.

tonelada. f. Su (mil) kílo.

tónico, ca. adj. Mombaretéva. 2. m. Pohã mombaretéva.

tonificar. tr. Mombarete.

tono. m. Pu reko, purahéi reko. darse t. Ñemomba’eguasu.

tontamente. adv. Výroicha, tavyhápe.

tontear. intr. Vyrea.

tontería. f. Vyrorei, vyrésa, ñe’ẽrei.

tontera. f. Tovatavy, vyrorei.

tonto, ta. adj. Tavy, výro, výra, hovatavy, tavyrai, mbóre, akãkuchu, akane.

toparse. prnl. Juhu, jejuhu, jojuhu, ñuguaitĩ, huguaitĩ.

tope. m. Apýra, apy, tu’ã.

topetarse. prnl. Ñakãmbota, huguaitĩ, tĩkutu.

tópico. m. Pohã. 2. Kuatiahai pehẽngue.

topografía. f. Yvy ape jekuaa.

toponimia. f. Tenda réra kuaa.

topónimo. m. Tenda réra.

toque. m. Jepoko, pu.

toquetear. tr. Povyvy, javyky.

tórax. m. Ñe’ã, pyti’a.

torbellino. m. Kusuvi, yvytu ojeréva.

torcaza. f. Jeruti, pykasu.

torcedura. f. Karáu, jepoka.

torcer. tr. Mokarapã, poka, mokarẽ, mbojere, movã, pepy. t. el cuello. Jajuvoka. 2. prnl. Jepoka, jepepy, ñemokarapã, ñemokarẽ, karáu.

torcido, da. adj. Karapã, karẽ, kechẽ, kucha’ã, vã.

tordo. m. Chochĩ, guyraũ, ano, chopi, chore.

tormenta. f. Ára vai, yvytu rusu, yvytu hatã, ára pochy.

tormento. m. Angekói, tasy, py’apy, mbuepoti, mbyepoti, ñenupã, ñembosarái, ñembyesarái.

tornadizo, za. adj. Pyta’i, ipy’ahetáva.

tornar. tr. Jere, jevy, ju jey, ho jey.

tornear. tr. Mboapu’a jerehápe.

torneo. m. Ñembosarái, ñembohovái, ñorairõ gua’u.

tornero, ra. m. y f. Mboapu’ahára.

tornillo. m. Kutujereha.

torno. m. Mboapu’aha ojeréva. en t. a. Rupi, jerére.

toro. m. Vaka ména, tóro, vakame.

toronja. f. Apepu guasu he’ẽva.

torpe. adj. Pituva, pireja, tavy, plíki.

torpeza. f. Pituva reko, ha’eve’ỹ reko.

torrar. tr. Maimbe.

torre. f. Óga yvate po’i.

torrefacción. f. Maimbeha.

torrente. m. Syry. t. de agua. Ysyry.

tórrido, da. adj. Haku rasa.

torsión. f. Ñemokarẽ, jepoka.

torta. f. Chipa, mbeju, kavure, mbujape.

tortícolis. f. Ajúra atã.

tortilla. f. Mbeju lája.

tórtola. f. Pykasu, jeruti, pyku’i, pyku’ipe.

tortuga. f. Karumbe, mbusua, chue, tarekaja.

tortuoso, sa. adj. Karẽ. camino t. Tape vai.

tortura. f. Ñenupã, mbyepoti, jepy’apy.

torturar. tr. Mbyepoti, nupã, ñembyesarái, mbopy’apy, hapy.

torvo, va. adj. Jero, ñarõ.

tos. f. Hu’u. t. convulsa. Hu’u puku.

tosca. f. Ita.

tosco, ca. adj. Havara, korócho, joha, chara. 2. Koygua, sagua’a, tavy.

toser. intr. Hu’u.

tostado, da. adj. Mbichy, maimbe, hesypyre. t. de piel. Kamba.

tostar. tr. Haimbe, hesy, mombichy, hovere, maimbe.

total. m. Opáva, oĩmbáva. 2. adv. Ipahápe.

totalitario, ria. adj. Omandapáva ha’eño.

totalizar. intr. Imemba. 2. tr. Moimemba.

totalmente. adv. Pa, mba, paite, mbaite.

totora. f. Pirivevúi, pirivevýi.

tóxico, ca. adj. Porombohasýva, porombojukáva.

tozudo, da. adj. Akãhatã.

traba. f. Jokuaha, mopa’ãha.

trabajado, da. adj. Kane’õ, soso. 2. Japopyre.

trabajador, ra. adj. Katupyry, guápo, guápa, omba’apo hetáva. 2. m. y f. Mba’apohára, tembiapohára.

trabajar. intr. Mba’apo.

trabajo. m. Tembiapo, apo, mba’apoha.

trabajosamente. adv. Hasýpe, hasyhápe.

trabalenguas. m. Kũjererã.

trabar. tr. Mopa’ã, popa’ã, pykua. 2. prnl. Pa’ã, jetu’u.

trabuco. m. Mboka.

tracción. f. Ñembou, ñemyatã.

tradición. f. Arandu ymaguare, ymaguare teko.

traducción. f. Ñembohasa ambue ñe’ẽme.

traducir. tr. Mbohasa ambue ñe’ẽme.

traer. tr. Ru, gueru, mbou.

traficante. adj. Oñemúva. U. t. c. s.

traficar. tr. Ñemu.

tráfico. m. Ñemomýi, ñemu.

tragar. tr. Mokõ, syryku.

tragedia. f. Tembiasy, pane.

trágico, ca. adj. Tembiasy rehegua, mano rehegua.

trago. m. Kamambu. de un t. Syrykúpe.

tragón, na. adj. Karu, okaru hetáva.

traición. f. Poguyrõ, tovamokõi, pokarẽ, py’ajoyvy, jerovia mbyai.

traicionar. tr. Py’ajoyvy.

traidor, ra. adj. Py’ajoyvýva, poguyrõhára, tovamokõi, jeroviaha’ỹ, poroitýva ñuhãme. U. t. c. s.

traílla. f. Tukumbo.

traje. m. Ao kate.

trajín. m. Ñemomýi, jeiko ápeo ha pégotyo.

trama. f. Pyaha.

tramar. tr. Pyaha.

trámite. m. Jehasa heta tenda rupi.

tramo. m. Pehẽngue.

tramoya. f. Ñuhã.

trampa. f. Mbotavy, ñuhã, pokarẽ.

trampear. intr. Porombotavy.

trampolín. m. Porombopoha.

tramposo, sa. adj. Pokarẽ, porombotavýva.

tranca. f. Okẽ mbotyha.

trancadura. f. Pa’ã.

trancar. tr. Mopa’ã, mboty. 2. prnl. Pa’ã, jetu’u, ñemboty.

trance. m. Jehecha vai, tesapara. a todo t. Katuete, oimeháicha.

tranco. m. Sambo, guata.

tranquilamente. adv. Py’aguapýpe.

tranquilidad. f. Py’aguapy, akãguapy.

tranquilizar. tr. Mbopy’aguapy.

tranquilo, la. adj. Py’aguapy, kirirĩ.

trans. pref. Mboypýri, moambue.

transacción. f. Ñemu, ñeĩ peteĩ ñe’ẽme.

transar. intr. Ñemoĩ peteĩ ñe’ẽme, ñe’ẽme’ẽ.

transcurrir. intr. Hasa.

transcurso. m. Jehasa, pukukue.

transeúnte. m. Oguatáva, ohasáva.

transferencia. f. Ñeme’ẽ, ñembyekovia, ñemu.

transferir. tr. Mbohasa, me’ẽ, guerova.

transfiguración. f. Jerova, ñemoambue.

transformar. tr. Moambue, mbyekovia, mbova. 2. prnl. Ambue, va, ñembova.

tránsfuga. adj. Pokarẽ.

transfusión. f. Ñembohasa. t. de sangre. Tuguy ñembohasa.

transición. f. Jerova, ñemoambue.

transido, da. adj. Henyhẽ ñembyasýgui.

transigir. intr. Ñembotavy, ñeme’ẽ.

transitar. intr. Hasa, guata.

transitivo, verbo t. gram., m. Ñe’ẽtéva hasaha.

transitorio, ria. adj. Sapy’agua, ndaarepukúiva.

translúcido, da. adj. Sake, hesakã, hesatĩ.

transmisión. f. Ñemomarandu, ñembohasa.

transmisor, ra. adj. Mbohasáva, momarandúva. U. t. c. s.

transmitir. tr. Mbohasa, momarandu.

transparencia. f. Tesakã.

transparentar. tr. Mohesakã, muesakã, myesakã.

transparente. adj. Satĩ, hesatĩ, sakã, hesakã.

transpiración. f. Ty’ái.

transpirar. intr. Ry’ái.

transponer. tr. Hasa mboypýri, mbohasa.

transportar. tr. Raha, gueraha, rova, mbova.

transporte. m. Jereraha, jerova.

transposición. f. Ñembyekovia, jerova.

transvasar. tr. Hekuavo, mbohasa, tykua.

transversal. adj. Hasapáva, oykeguáva.

tranzar. intr. Ñemoĩ peteĩ ñe’ẽme.

trapisonda. f. Akãhatãngue, tembiapo vai.

trapo. m. Ao soro, ao pehẽngue.

tráquea. f. Jyryvy, pytu rape.

traquetear. intr. Pararã, mopararã, mokane’õ.

tras. prep. Piári, rapykuéri, rakykuéri. uno t. otro. Joapykuéri.

trascendente. adj. Mandu’arã, asãi, jekuaa, pavẽ, herakuã.

trascender. intr. Jekuaa, rerakuã, ñemyasãi.

trascordarse. prnl. Resarái.

trasegar. tr. Hekuavo.

trasero, ra. adj. Tapykuegua, kupegua, atukupegua. m. Tevi. limpiarse el t. Ñepindýi.

trasladar. tr. Rova, roja, mbova, gũerova, mboare.

traslucirse. prnl. Resakã.

trasmisión. Ver: transmisión.

trasmisor. Ver: transmisor.

trasmitir. Ver: transmitir.

trasnochada. f. Ke’ỹ pyharépe.

trasnochar. intr. Ko’ẽ ke’ỹme, hasa pyhare ke’ỹme.

traspapelarse. prnl. Kañy kuatia.

trasparencia. Ver: transparencia.

trasparentar. Ver: transparentar.

trasparente. Ver: transparente.

traspasar. tr. Hasa, rova, mbohasa, japyhara.

traspaso. m. Ñembohasa, jerova.

traspié. m. Pyho, ñepysanga.

traspiración. Ver: transpiración.

traspirar. Ver: transpirar.

trasplantar. tr. Mbova, rova, ñemitỹ ambue tendápe.

trasponer. Ver: transponer.

trasportar. Ver: transportar.

trasporte. Ver: transporte.

trasposición. Ver: transposición.

trasquilar. tr. Ñapĩ, hague’o.

trastabillar. intr. Vava, ñepysanga.

trasvasar. Ver: transvasar.

traste. m. Topyta, tapykue, tevi, guapyha.

trasto. m. Tembiporu tuja.

trastornar. tr. Mbyai, mosarambi, moangata, mbotarova.

trastorno. m. Juavy, sarambi, akãtarova, mba’asy.

trastrocar. tr. Mosarambi, mboheko ambue.

trasudar. intr. Yga, ho’ẽ, ry’ái.

trasvasar. Ver: transvasar.

trasversal. Ver: transversal.

trata. f. Ñemu.

tratable. adj. Ikatúva ñañemongeta hendive.

tratado, da. adj. Oñoñe’ẽva. 2. m. Oñoñe’ẽ oñemoĩva kuatiápe.

tratamiento. m. Ñemongeta, ñepohano, jerereko.

tratar. tr. Ñe’ẽ, mongeta, ñemu. t. de. Ñeha’ã, ha’ã, ña’ã, ñepia’ã.

trato. m. Ñemu, mongeta, jereko, teko.

través, a t. de. Rupi, pukukuépe. de t. Oykévo.

travesaño. m. Yvyra hasapáva.

travesía. f. Hasa, jehasa. t. de río. Yhasa, ysapa. t. del monte. Ka’asapa.

travesura. f. Ñembosarái, mba’e tie’ỹ, akãhatãngue.

travieso, sa. adj. Akãhatã, tie’ỹ, moñái, saraki.

traza. f. Teko, tova.

trazar. tr. Hai.

trazo. m. Jehai.

trébol. m. Kumare.

trece. adj. Poapy.

trecho. m. Pehẽngue, tape pehẽngue.

tregua. f. Pytu’u, ñorairõ jepoi.

treinta. adj. Mbohapypa.

tremebundo, da. adj. Omboryrýiva, oporomondýiva.

tremedal. m. Karugua, yvysusũ.

tremendo, da. adj. Kyhyjerã, posogue.

trementina. f. Ysy, kuri’y rykue.

tremolar. intr. Ao veve yvate.

trémulo, la. adj. Oryrýiva.

tren. m. Mba’yrumýi puku.

trenza. f. Ñopẽ. t. de cuero. Korõ.

trenzar. tr. Ñopẽ, poka, korõ.

trepador, ra. adj. Ojupíva, oñakaramáva. planta t. Guembepi, ysypo.

trepanar. tr. Akã mbokua.

trepar. intr. Jupi, ñakarama.

trepidar. intr. Ryrýi.

tres. adj. Mbohapy.

treta. f. Ñuhã, ñembotavy, pokarẽ.

triángulo. m. Takambyapy.

tribu. f. Te’ỹi, ava atýra.

tribulación. f. Ñembyasy, angekói, vy’a’ỹ, py’apy.

tributo. m. Tepyme’ẽ, jopói.

tricolor. adj. Kolo mbohapy.

tridente. m. Mba’e hãi mbohapy.

triduo. m. Mbohapy ára jere.

triforme. gram., adj. Ysajaapy.

trifulca. f. Ñorairõ, sarambi.

trigo. m. Avati mirĩ.

trillar. tr. Jykýi.

trinchar. tr. Kytĩ, mbovo.

trinchera. f. Yvykua puku ñorairõ guasúpe ojejapóva.

trineo. m Mba’yru pysyrỹi.

Trinidad. f. Hekove mbohapýva.

trino. m. Guyra ñe’ẽ.

tripa. f. Tye, tyekue, chúra.

tripartito, ta. adj. Ñemboja’óva mbohapy hendápe.

triple. adj. Mbohapy jevy.

trípode. m. Hetyma mbohapýva.

triptongo. gram., m. Pu’ae mbohapy, puapy.

tripulante. com. Omboguatáva yga (aviõ).

tris, en un t. Sapy’aitépe, tesapirĩme.

triste. adj. Ñembyasy, hovasy, asy, hovapuku, aturu, ndovy’áiva.

tristemente. adv. Asy, asýpe, vy’a’ỹme.

tristeza. f. Ñembyasy, mba’embyasy, vy’a’ỹ, tĩndy, temimbyasy, tovasy.

triturado, da. adj. Kuruvi, ku’i.

triturar. fr. Mbo’i, mongu’i, joso.

triunfador, ra. adj. Oñakãrapu’ãva, ipu’akãva, ohupytýva ipotaha.

triunfar. intr. Pu’aka, hupyty potaha, pyrũ, yvytu.

triunfo. m. Pu’aka, tupyty, ñeguahẽ, akãrapu’ã, jehupyty mba’e porãva.

trivial. adj. Rei.

trocar. tr. Mbuekovia, mbyekovia, ñemu, jopyru.

trocha. f. Tape po’i.

trofeo. m. Pu’aka rechaukaha.

trompa. f. Mimby tarara, mimby tororõ. t. de elefante. Tĩmbuku.

trompada. f. Po ñemboty nupã, po su’u, po api, saple.

trompeta. f. Mimby tarara, turu, guatapu.

trompo. m. Yvyra pyryrỹi.

tronar. intr. Sunu, sununu, arasunu, kororõ, mbohyapu.

tronchar. tr. Mopẽ, hakã’o.

tronco. m. Yvyra ropyta, yvyra ypykue, yvyramáta, ýva, yvyra ygue. 2. Tete.

tronera. f. Ovetã’i.

trono. m. Mburuvicha guapyha, apyka jegua.

tropa. f. Aty, vaka aty, imbokáva aty.

tropel. m. Ko’i, guarara, ndururu.

tropero. m. Vaka rerekua, mymba mboguataha.

tropezar. intr. y. prnl. Ñepysanga.

tropezón. m. Ñepysanga.

trópico. m. Yvy haku, yvy mbyry’áiva.

tropiezo. m. Ñepysanga, pykuma, jokoha.

trotar. intr. Ñani, popo, dipara.

trote. m. Ñani popo.

trovador, ra. m. y f. Ñe’ẽmbopotyha, puraheihára.

trovar. intr. Purahéi, ñe’ẽmbopoty.

trozar. tr. Mbovo, mbo’i, mopẽ, pehẽ’ã.

trozo. m. Pehẽngue, vore, akytã.

trueno. m. Arasunu, sununu, sunu, ára kororõ, ára ryapu.

trueque. m. Ñembyekovia, ñemu, jejoporu.

truhán. m. Mondaha, oporombotavýva.

truncar. tr. Mombyky, mochapĩ, akã’o.

tu. adj. pos. Nde, ne.

. pron. pers. Nde. Tú sólo. Neaño.

tubérculo. m. Yvy’a, tapo. t. comestible. Taja, mandi’o, jety.

tuberculosis. f. Mba’asypo’i.

tucán. m. Tukã.

tuerto, ta. adj. Sakuape, hesakuape, satũ, hesatũ, hesavi, hesapu.

tuétano. m. Karaku.

tufo. m. Tyakuã, pyti’u.

tullido, da. adj. Apa, marachachã, marakachã.

tullimiento. m. Japa.

tullir. tr. Mboapa.

tumba. f. Tyvy, ñeñotỹha. camión t. Mba’yrumýi oitýva.

tumbar. tr. Ity, mombo, mongúi. 2. prnl. Jeity, japaro, ñetinga, ñeno.

tumefacción. f. Ruru.

tumefacto, ta. adj. Ruru.

tumor. m. Ruru, akytã.

túnica. f. Ao puku, typói.

tupido, da. adj. Ypytũ.

turbio, bia. adj. Tyai.

turnar. tr. y prnl. Jopyru.

turno. m. Ha. a su t. Háma.

tutela. f. Poguy, ñangareko.

tuyo, ya. pron. pers. Nemba’e, nemba’éva.

(*) El significado de las palabras fue extraido de Natalia Krivoshein de Canese y Feliciano Acosta Alcaraz. “Ñe’ryru (Avañe' - Karaiñe’ // Karaiñe’ - Avañe') - Diccionario (Guaraní - Español // Español - Guaraní)” (2003), integrantes del Instituto Superior de Lenguas de la Universidad Nacional de Asunción. Ed. por Ediciones y Arte S. R. L., segunda edición, Colección Ñemit, Asunción.

Additional information