Letra E
- Details
- Category: Letra E
e. f. Pu’ae guaranímeicha ipúva. 2. conj. Ha, ha’e.
¡ea! interj. Néi, néina, néike, néipy, nápy, hípa.
ebrio. adj. Ka’u.
ebullición. f. Pupu.
echar. tr. Ity, poi, mombo. e. a perder. Mbuai, mbyai. e. fuera. Mosẽ. e. tierra. Jaty. 2. prnl. Jeity, jepoi, ñeno. e. a perder. Ñembyai.
eclipsar. tr. Mbogue.
eclipse. m. Ñembogue. e. de luna. Jasy kañy, j. pore’ỹ, j. pytũ. e. de sol. Kuarahy kañy, k. pore’ỹ, k. pytũ.
eco. m. Ñe’ẽ joapy, pu jevy.
ecología. f. Yvyrekokuaa.
economizar. intr. Mba’eñongatu. 2. tr. Ñongatu, mohemby, rakate’ỹ.
eczema. m. Apirype, kuru.
edad. f. Rekove ára, ára jere. de corta e. Mitã.
edema. f. Ruru.
edén. m. Yvymarãe’ỹ, vy’arenda, yvytyrokái.
edición. f. Kuatia ñenohẽ.
edificador, ra. adj. Tembiaporãngue. 2. m. y f. Óga apohára.
edificar. intr. Jogapo, jaitypo, japo óga. 2. tr. Mopu’ã.
edificio. m. Óga tuicha.
editado, da. adj. Nohẽmbyre kuatiápe.
editar. n. Kuatiañe’ẽnohẽ.
editor, ra. adj. Kutiañe’ẽ nohẽha. U. t. c. s.
editorial. f. Kuatiañe’ẽ nohẽha róga.
educación. f. Tekombo’e, jehekombo’e.
e. primaria. Mitã mbo’e. e. secundaria. Mbyte mbo’e. e. superior. Mbo’e yvate. buena e. Teko porã.
educacionista. com. Mbo’ehára. ohekombo’ekuaáva.
educado, da. adj. Hekombo’e porã.
educador, ra. adj. Oporombo’éva. 2. m. y f. Mbo’ehára.
educar. intr. Porombo’e. 2. tr. Mbo’e, hekombo’e, mongakuaa.
efe. f. Pundie f réra.
efectivo, va. adj. Ha’eve. 2. m. Pirapire.
efecto. m. Tembiapokue rakykuere.
efectuar. tr. Japo, mboaje.
efervescente. adj. Hyjúi.
eficaz. adj. Ha’eve, katupyry.
eficiente. adj. Guápo, guápa, katupyry, vale.
efigie. f. Ta’anga.
efímero, ra. adj. Sapy’agua, pya’e oguéva, ohasa voíva.
efusivo, va. adj. Hetia’e, hory, oporohayhúva.
egoísmo. m. Ñontese, ha’eñonteséva rayhu.
egoísta. adj. Ha’eñontese, ndoporohayhúiva.
eje. m. Mbytegua.
ejecución. f. Apo, apopy, jejapo. 2. Jejuka.
ejecutar. tr. Japo. 2. Juka. e. instrumento musical. Mbopu.
ejecutor, ra. m. y f. Apohára, apohare. e. de música. Mbopuhára, ñatõihára.
ejecutoria. f. Jejapo, apopy.
ejemplo. m. Techaukarã, techapyrã, tembiecharã.
ejercicio. m. Apo, tembiaporã. e. corporal. Tete ku’e.
ejercitar. tr. Momba’apo.
ejército. m. Tetã ñuvãha imbokáva.
el. art. La. el que. La ... va (va’ekue, va’erã).
él. pron. pers. Ha’e. a él. Chupe, ichupe. alrededor de él. Ijerére. con él. Hendive, hendie. de él. Ichugui, chugui. él solo. Ha’eño. él mismo. Ha’e ae. encima de él. Hi’ári. para él. Ichupe (chupépe) guarã. por (con, contra, de, a) él. Hese. sin él. Hese’ỹ, hese’ỹre.
elaboración. f. Apo.
elástico, ca. adj. Ojepysóva, sambo.
ele. f. Pundie l réra.
elección. f. Poravo, jeporavo, tembiporavo.
electo, ta. adj. Poravopyre.
elector, ra. m. y f. Poravohára.
electricidad. t Syryendy.
elegancia. f. Ñembokate, ñembofifi, paráda.
elegante. adj. Kate, fifi, chúko, chúka, pakéte, chúchi.
elegía. f. Purahéi ñembyasy.
elegido, da. adj. Poravopyre. 2. m. y f. Tembiporavo.
elegir. tr. Poravo.
elevado, da. adj. Yvate.
elevador. m. Mopu’ãha.
elevar. tr. Hupi, mopu’ã, mboyvate. 2. prnl. Yvyreja.
eliminar. tr. Mosẽ, pe’a. 2. Juka.
ella. pron. pers. Ha’e. Ver: él.
elle. f. Pundie ll réra.
ellos, as. pron. pers. Ha’ekuéra, hikuái. Ver: él. entre e. Ojehegui, ojuehe, ojupe.
elogiar. tr. Momorã, momba’eguasu, rohory, guerohory.
elogio. m. Ver: elogiar.
elucubrar. tr. Pyaha, imo’ã.
eludir. tr. Piã, ñembogua, jehekýi, vã.
emanar. tr. Ryakuã. 2. Ypy, ñepyrũ, ou ypy.
emancipación. f. Sãso.
emancipar. tr. Mosãso. 2. prnl. Sãso.
embadurnar. tr. Mona. 2. prnl. Na, ñemona.
embalar. tr. Mboapakua.
embanderar. tr. Mboaoveve, mbojegua aovevépe.
embarazada. adj. Puru’a, hyeguasu, hyevúva, kyrajo’a.
embarazar. tr. Mbohyeguasu, mbopuru’a. 2. prnl. Ryeguasu.
embarazo. m. Tyeguasu, puru’a.
embarcación. f. Yga. e. mayor. Ygarata.
embarcadero. m. Ygarupa, yga pytaha.
embarcar. tr. Mbojupi ygápe. 2. prnl. Jupi ygápe.
embargar. tr. Joko, mbohepyjoko, pe’a.
embargo. m. Jejoko, jepe’a. sin e. Jepe, upevére, hasy jepe, hasy ramo jepe, opáichavo, ko’ýte.
embarrar. tr. Mbotuju.
embarullar. tr. Mbojavo’ói.
embaucado, da. adj. Mbotavypyre.
embaucador, ra. adj. Oporombotavýva. U. t. c. s.
embaucar. tr. Mbotavy.
embaular. tr. Mokarameguã.
embelesado, da. adj. Jurujái.
embelesar. tr. Mbojurujái, mbotavy. 2. prnl. Jurujái, tavy.
embeleso. m. Jurujái, sareko, tesareko.
embellecer. tr. Moporã. 2. prnl. Ñemoporã.
embellecimiento. m. Ñemoporã.
embestir. tr. Taky, ndyry, topeta.
emblanquecer. tr. Momorotĩ.
embobado, da. adj. Jurujái, tarova.
embobar. tr. Mbojurujái, mbotarova. 2. prnl. Jurujái, tarova.
embocar. tr. Moinge juru rupi.
embolia. f. Tuguy pyta, tuguy pa’ã.
embolsar. tr. Mbohyru, mbovosa.
emborrachar. tr. Monga’u. 2. prnl. Ka’u.
emboscada. f. Ñuhã, jejapi guasu.
embotado, da. adj. Hainga.
embotellar. tr. Mbohyru, moinge limétape.
embravecer. tr. Moñarõ, mbopochy.
embriagador, ra. adj. Monga’úva.
embriagar. tr. Monga’u, mbopichoro. 2. prnl. Ka’u, pichoro.
embrión. m. Ta’ỹi apytere, ñepyrũ.
embrollar. tr. Mbojavo’ói. 2. prnl. Javo’ói, jevolea.
embrollo. m. Apañuãi, javo’ói, kaguyjy.
embromar. tr. Mbojaru, mbotavy, myangekói.
embrujar. tr. Mbopaje.
embrujo. m. Paje.
embrutecer. tr. Mbosagua’a. 2. prnl. Ñembosagua’a.
embudo. m. Tykuaha, hekuavoha.
embuste. m. Japu, ñembotavy.
embustero, ra. adj. Porombotavýva, chure, japu.
embutir. tr. Jopypy, ñoña, mbohyru.
emigración. f. Tetãgui ñesẽ.
emigrante. adj. Osẽva hetãgui. U. t. c. s.
emisor, ra. adj. Myasãiva, momondoha. U. t. c. s.
emoción. f. Pirĩ, py’akyrỹi.
emocionar. tr. Mbopy’akyrỹi, mopirĩ.
emolumento. m. Tepy, tembiapo repy.
empacarse. prnl. Pyta, jetu’u.
empacho. m. Punga.
empapado, da. adj. Hykue.
empapar. tr. Moakỹ, myakỹ.
empaquetado, da. adj. Apytĩmby.
empaquetar. tr. Mbohyru.
emparejar. tr. Mbojoja.
empatar. intr. Joja.
empecinarse. prnl. Jetu’u.
empedrado, da. adj. Ñemboitapyre. 2. m. Tape mboitapyre.
empeine del pie. m. Py ape, py kupe.
empeñar. tr. Poru viru mba’e hepy rekovia. 2. prnl. Jepytaso, ñeha’ã, ñepia’ã.
empeño. m. Jepytaso, ñeha’ã, ñepia’ã. 2. Viru jeporu mba’e hepy rekovia.
empeorar. intr. Vaive, haru. 2. tr. Mbovaive. e. la salud. Rasyve.
empequeñecer. tr. Momichĩ.
empezado, da. adj. Ñepyrũmbyre.
empezar. intr. Ñepyrũ. 2. tr. Nepyrũ, moñepyrũ.
empinado, da. adj. Opu’ãva, ojupíva.
empinar. tr. Mbojupi, mopu’ã.
empírico, ca. adj. Chae, ojetopáva.
empleado, da. adj. Ojeporúva. 2. m. y f. Tembiguái, tembijokuái.
empleador, ra. m. y f. Momba’apohára.
emplear. tr. Poru. 2. Momba’apo, mohenda, jokuái.
empleo. m. Jeporu. 2. Mba’apo, mba’apoha, tembiapo, konchávo.
emplumar. tr. Mbohague.
empobrecer. tr. Momboriahu. 2. prnl. Ñemomboriahu.
empollar. intr. y tr. Mboja.
empujar. tr. Myaña, muaña. e. el pecho. Py’amyaña.
empujón. m. Ñemyaña.
empuñadura. f. Ýva, pyhyha.
emular. tr. Ha’ã.
en. prep. Pe, me, pýpe, ryepýpe, re, rehe. en ancas. Pýri. en cambio. Jepe, katu. en compañía de. Pýri, pohéi. en cuanto. Guive, rire, vove, ramo. en el momento de. Javete. en medio. Apytépe. En torno de. Rupi. en vez de. Rekovia, rangue.
enaltecer. tr. Mbotuicha, mboyvate.
enamorado, da. adj. Ohayhúva, iñakãrakúva. 2. m. y f. Mborayhu, tembiayhu.
enamorar. tr. Moakãraku. 2. prnl. Ñemboki, ñandu mborayhu, jeguta, akãraku.
enano, na. adj. Karape, tupe. U. t. c. s.
enardecer. tr. Moakãraku, mokyre’ỹ, mbyaku. e. sexualmente. Moraguyrõ. 2. prnl. Raguyrõ.
encabestrar. tr. Mbojurusã.
encabezar. tr. Motenonde, moñepyrũ, moakã, myakã.
encabezamiento. m. Myakãha.
encabritarse. intr. Popo, ñembo’y pýre.
encadenar. tr. Mboitasã, mosã, karena.
encajar. tr. Mbohyru, moinge.
encaje. m. Jeikeha. 2. Ñanduti, mbovyvy jegua, enkaheju.
encajonar. tr. Mokahõ, mbohyru.
encaminar. tr. Mbohape, mboguata, hesape’a, nohẽ tapépe. 2. prnl. Ha, ho, karape rape.
encandilar. tr. Myesakã, mbohesamimbi.
encanecer. intr. Atĩ, áva morotĩ.
encantamiento. m. Paje.
encantar. tr. Mbovy’a.
encapricharse. prnl. Ñemoakãhatã, ñamoakãraku.
encaramarse. v. pr. Ñakarama.
encarcelar. tr. Moka’irãi, monambi, moinge yvyrakuápe, moinge kuarahy’ãme.
encarecer. intr. Hepyve. 2. tr. Jerure. 3. prnl. Ñembohepyve.
encarecimiento. m. Hepyepyvekue. 2. Jerure.
encargado, da. m. y f. Terekua, ñangarekoha.
encargo. m. Tembiapoukapy, tembi’euka.
encariñarse. prnl. Jepokuaa, hayhu.
encarnarse. prnl. Ñembohete.
encastrar. tr. Moinge.
encendedor. m. Myendyha.
encender. tr. Myendy, muendy, moataindy, hapy. e. fuego. Jatapy.
encendido, da. adj. Hendy, hendypyre.
encerrar. tr. Mboty, mongora.
encharcar. tr. Mbotuju. 2. prnl. Ñembotuju.
encía. f. Tãimbíra, mbíra.
encierro. m. Ñemboty, ka’irãi.
encima. adv. Ári, re, rehe. e. de. Ári, pe. e. de él (eso). Hi’ári. poner e. Mbojo’a.
encimar. tr. Mbojo’a. 2. prnl. Jo’a.
encinta. adj. Hyeguasu, puru’a.
enclenque. adj. Chu’i, chavi, morombi.
encoger. intr. Kuruchĩ, cha’ĩ, ñyñýi. 2. tr. Moakuruchĩ, mocha’ĩ, moñyñýi, mombyky. 2. prnl. Ñemocha’ĩ, ñyñýi, ñemoakuruchĩ.
encogido, da. adj. Kuruchĩ, cha’ĩ, aturu.
encolar. tr. Moĩ mba’e apovõ.
encolerizar. tr. Mbopochy, moñemyrõ, moñeko’õi, mbyaku. 2. prnl. Pochy, ñemyrõ, ñeko’õi.
encomendar. tr. Moñangareko, ñangarekouka, japouka.
encontrado, da. adj. Juhupyre.
encontrar. tr. Juhu, johu, topa, huguaitĩ, huvaitĩ. 2. prnl. Ñuvaitĩ, ñuguaitĩ, ñuaitĩ, jecha, joasa, juecha, jetopeta, ñetĩkutu. 3. Iko.
encontrón. m. Jotopaha, ñetĩjoso ojuehe.
encorvado, da. adj. Vã, karapã.
encorvar. tr. Movã, pepy, mokarapã. e. para atrás. Jepepy.
encrespado, da. adj. Apicha’ĩ, apopẽ, chororĩ, picha’ĩ. de cabello e. Akãpicha’ĩ.
encrucijada. f. Tape juasa, tape kurusu.
encuadernado, da. adj. Mboapepyre.
encuadernador, ra. m. y f. Kuatia mboapehára.
encuadernar. tr. Mboape kuatia.
encubierto, ta. adj. Kañy, ñemi, pytũ.
encubrir. tr. Ñomi, mo’ã, mokañy.
encuentro. m. Ñuvaitĩ, ñuguaitĩ, ñuaitĩ.
encuesta. f. Porandu heta.
encumbrar. tr. Mboyvate, mohu’ãite, hupi hu’ãme 2. prnl. Jupi hu’ãme, ñemboyvate.
endemoniado, da. adj. Naña iterei. 2. m. y f. Mba’epochy rerekoha, aña rymba, aña ra’y, aña memby.
enderezar. tr. Moñembo’y, pepyhara.
endiosar. tr. Motupã, mbovu.
endulzar. tr. Mohe’ẽ.
endurecer. tr. Myatã, mohatã. 2. prnl. Ñemoatã.
enemigo, ga. adj. Ja’e’ỹva, ojehayhu’ỹva. U. t. c. s.
enemistad. f. Ja’e’ỹ, py’aro.
enemistado, da. adj. Ndohayhuvéiva, ipy’aróva.
enemistar. tr. Mbopy’aro. 2. prnl. Py’aro.
energía. f. Mbarete, mbaretekue.
enero. m. Jasyteĩ.
enfadado, da. adj. Pochy.
enfado. m. Jahéi, pochy, ñeko’õi, angekói.
enfermarse. prnl. Rasy.
enfermedad. f. Tasy, mba’asy.
enfermizo, za. adj. Hasy katúva, h. reíva.
enfermo, ma. adj. Hasy. 2. m. y f. Hasýva.
enfervorizar. tr. Mokyre’ỹ, moakãraku.
enfilar. tr. Mbohysýi.
enflaquecer. intr. Piru, po’i. 2. tr. Mbopiru, mbopo’i.
enfrentados, das. adj. Jovái, ojovái oĩva.
enfrentar. tr. Mbohovake, mbohovái, mbojovái. 2. prnl. Jovái, ñembojovái, ñembohovake.
enfrente. adv. Továi, tovake. e. de. Hovái. el de e. Tovakegua, tovaigua.
enfriado, da. adj. Ñemoro’ysã.
enfriar. tr. Moro’ysã.
enfurecer. tr. Mbopochy, moñarõ. 2. prnl. Pochy.
engalanar. tr. Mbojegua.
engañador, ra. adj. Oporombotavýva. U. t. c. s.
engañar. tr. Mbotavy, jura.
engaño. m. Mbotavy, pokarẽ, ñuhã, japu.
engendrar. tr. Moñemoña.
engendro. m. Ra’ykue.
engomar. tr. Mona.
engordar. intr. Kyrave. 2. tr. Mongyra.
engrandecer. tr. Mbotuicha, momba’eguasu.
engrasar. tr. Moñandy, mongyra.
engreído, da. adj. Jejapo, tĩ’atã, ovúva.
engrillar. tr. Pykua, pokua.
engrosar. intr. Kyrave, poguasuve. 2. tr. Mongyrave, mbopoguasuve.
engrudo. m. Mba’e apovõ.
engullir. tr. Mokõ, mokõkõ.
enhebrar. tr. Moinimbo. e. la aguja. Jumosã, mosã ju.
enjabonar. tr. Mohavõ.
enjambre. m. Káva rupa, káva raity, eirusaingo.
enjuagar. tr. Johéi.
enjugar. tr. Mokã, mohykuejei.
enjuto, ta. adj. Kã, ypi.
enlace. m. Menda. 2. Joaju.
enlazar. tr. Jura, joaju, mosã.
enlodar. tr. Mbotuju. 2. prnl. Ñembotuju.
enloquecer. intr. Tavy, tarova. 2. tr. Mbotarova.
enmaderar. tr. Mboyvyra.
enmarañar. tr. Mbojavo’ói.
enmascararse. prnl. Ñemboambue gua’u, ñembokambara’anga, ñembohovara’anga.
enmohecerse. prnl. Havẽ.
enmudecer. intr. Kirirĩ. 2. tr. Moñe’ẽngu.
ennegrecer. tr. Mohũ, mokamba.
enojadizo, za. adj. Ipochy reíva.
enojado, da. adj. Pochy, ñarõ, hovapoi.
enojar. tr. Mbopochy, moñeko’õi. 2. prnl. Pochy, ñeko’õi, hovapoi.
enojo. m. Pochy, ñeko’õi, jeguaru, ñarõ, tuguy raku, tovapoi.
enorgullecer. tr. Mbovu. 2. prnl. Vu, jerovia, aguara.
enorme. adj. Tuicha iterei, popeno, poro’o, erádo.
enramada. f. Yvyra rogue, kuarahy’ã, chamame.
enramar. tr. Jatyka ka’avópe.
enredadera. f. Ysypo.
enredado, da. adj. Javo’ói, jehe’a, ñapañuãi, kaligu, kali’u.
enredar. tr. Mbojehe’a, moapañuãi, mbojavo’ói. 2. prnl. Javo’ói.
enredo. m. Javorái, javo’ói, apokytã, apañuãi.
enriquecer. tr. Momba’eheta. 2. prnl. Ñemomba’eheta.
enristrar. tr. Moapesã, ñopẽ.
enrojecer. intr. y prnl. Ñemopytã, pytã. 2. tr. Mopytã.
enrollado, da. adj. Apakuapy, picha’ĩ.
enrollar. tr. y prnl. Japakua, mboapakua.
enronquecer. intr. y prnl. Ahy’opyáu.
enroscarse. prnl. Ñemboapakua.
enrulado, da. adj. Apopẽ, picha’ĩ. cabello e. Akãpicha’ĩ, chororĩ.
enrular. tr. Ñopẽ.
ensalzar. tr. Momba’eguasu, ropurahéi, gueropurahéi, mongele’e.
ensanchar. tr. Mbopyve, pysove.
ensangrentado, da. adj. Huguypáva.
ensangrentar. tr. Mbohuguy.
ensartar. tr. Hesyvõ.
ensayar. tr. Ha’ã.
ensayo. m. Ta’ã, ñeha’ã.
enseguida. adv. Ko’ãgaite, ãgaite, voi, mandi, meme, sapy’aite, vokói, neipamírõ.
enseñado, da. adj. Mbo’epyre.
enseñanza. f. Mbo’e, tekombo’e.
enseñar. intr. Porombo’e. 2. tr. Mbo’e, kuaauka, moarandu, tavy’o, hekombo’e.
enseñorearse. prnl. Ñemomba’e, ñembojára.
ensillar caballo. Mbyape kavaju.
ensoberbecer. tr. Mbovu, rovu. 2. prnl. Vu, jerovu.
ensordecedor, ra. adj. Apysakuára mbotyha.
ensordecer. tr. Apysakuamboty.
ensortijado, da. adj. Apopẽ, picha’ĩ, chororĩ.
ensortijar. tr. Moapopẽ.
ensuciar. tr. Mongy’a, momarã.
ensueño. m. Kerandy, képe hechapyre.
entender. tr. Kumby, kuaa, rendu, jekopyty, hechakuaa, ntende, su’u. 2. prnl. Jogueru, johupyty oñondive.
entendimiento. m. Tekokuaa, kuaa, apytu’ũ. 2. Jurupeteĩ.
enterado, da. adj. Oikuaapáva.
enterar. tr. Kuaauka, momarandu.
enternecer. tr. Mbopy’akyrỹi, py’añopũ. 2. prnl. Jepy’añopũ.
enterrado, da. adj. Yvyguýva.
enterrar. tr. Ñotỹ, jaty, ñemitỹ, jatyka, mboguy, mboyvyguy.
entibiar. tr. Mbohaku vevúi.
entierro. m. Ñeñotỹ, te’õngue ñeñotỹ.
entonces. adv. Upéramo, upéicharõ, upérõ, aipórõ, upe jave, upekuévo. desde e. Upe guive. para e. Upéramo guarã.
entontecer. tr. Mbotarova, mbopy’atarova, mbotavyrai.
entornado, da. adj. Juruvy.
entornar. tr. Mbojuruvy. e. los ojos. Sapy, jesapymi.
entorno. m. Jere.
entrada. f. Jeikeha, okẽ. 2. Jeike. 3. Jeike repy.
entraña. f. Tyekue, tyepy, py’a, ñe’ã.
entrar. intr. Ike, hasa, syry, sururu. e. con ímpetu. Sororo. e. con violencia, sin permiso. Jasuru, jasururu.
entre. prep. Apytépe, pa’ũme, mbytépe. e. ellos. Ojupe, ojuehe. e. sí. Ojoapytépe, ojehegui, ojuehegui. e. tanto. Upe aja.
entreabierto, ta. adj. Juruvy.
entreabrir. tr. Juruvy, mbojuruvy, mboguy. 2. prnl. Ñembojuruvy. e. la flor. Yvotyjera.
entrecano, na. adj. Hi’atĩ pokã pokãva.
entrecortado, da. adj. Sogue sogue.
entregar. tr. Me’ẽ, mbohasa, mbopojái.
entremedio. adv. Mbytépe, apytépe.
entremeterse. prnl. Ñemoinge, jasuru.
entremetido, da. adj. Volu, jasurúva.
entreoir. tr. Henduvy, hendu vai vai.
entrepiernas. f. Takamby, takamby pa’ũ, tapy.
entresacar. tr. Poravo, japytere’o.
entretanto. adj. Upe aja.
entretejer. tr. Ñopẽ, pyaha, mbojehe’a.
entretenimiento. m. Mbohoryha, vy’aha, ñembosarái.
entrever. tr. Hechavy, hesaho, hecha vai vai.
entreverar. tr. Mbojopara, mbojehe’a.
entrevero. m. Mbaipy.
entrevista. f. Ñomongeta, juecha, ñe’ẽ oñondive.
entrevistar. tr. Mongeta, hecha. 2. prnl. Juecha, ñomongeta.
entristecer. tr. Momba’embyasy, mbopy’arasy, moangata. 2. prnl. Mbyasy, ñembyasy, angata.
entumecerse. prnl. Jehýi, marachachã.
enturbiar. tr. Mbotyai.
entusiasmar. tr. Moakãraku. 2. prnl. Akãraku, ñemoakãraku.
entusiasmo. m. Akãraku, taku, py’araku.
entusiasta. adj. Kyre’ỹ, iñakãrakúva.
enumerar. tr. Papa.
envalentonar. tr. Mbopy’aguasu.
envanecerse. prnl. Vu, jerovu, ñembovu, jejapo.
envasar. tr. Ñoña, mbohyru.
envase. m. Tyru, ryru.
envejecer. intr. Tuja (guaiguĩ) ... hávo ( ...hóvo).
envenenar. tr. Mbopohãjuka.
envergadura. f. Tuichakue. adquirir e. Hovana.
envés. m. Kupe, atukupe.
enviado, da. adj. Mondopyre. 2. m. y f. Temimbou, temimondo, ñembou.
enviar. tr. Rahauka, jokuái, mondo, mbou.
envidia. f. Terekose, potapy naimba’éiva.
envidiar. tr. Rekose ñanemba’e’ỹva.
envoltorio. m. Temiapytĩ, apytĩmbyre, jokuapy.
envoltura. f. Tope, apakua.
envolver. tr. Mboapakua, ñuã, ñuvã.
envuelto, ta. adj. Jokuapy.
¡epa! interj. Hépa, hípa, cháke. háke.
epidemia. f. Mba’asy isarambíva.
epígrafe. m. Téra.
epigrama. f. Ñe’ẽpoty mbyky rory.
época. f. Ára.
equidad. f. Tekojoja, joja.
equipar. tr. Mbosako’i, me’ẽ oikotevẽva.
equiparar. tr. Mbojoja.
equipo. m. Aty poravopyre. 2. Ao.
equis. f. Pundie x réra, mba’e ojekuaa’ỹva.
equivocación. f. Javy, jejavy, pyho, pyrũvã, mba’eavy, ñepysanga.
equivocarse. prnl. Javy.
era. f. Ára. 2. Temitỹ.
erección. f. Ñemopu’ã. e. sexual. Tembo atã, guyra atã.
erecto, ta. adj. Opu’ãva, oñembo’ýva.
erguido, da. adj. Opu’ãva, oñembo’ýva, jero.
erguir. tr. Mopu’ã. 2. prnl. Pu’ã, ñembo’y.
erizar el pelo. Mopirĩ.
erizo. m. Kui’ĩ.
erótico, ca. adj. Hakuchi, haguyrõ.
errar. intr. y tr. Jejavy, mba’eavy, javy. e. el camino. Ñedesatina.
error. m. Javy, mba’eavy, jejavy, jejavykue.
eructar. intr. Urẽ, gue’ẽ, ẽu. e. fétido. Urẽ.
eructo. m. Éu.
esa, ésa. Ver: ese, ése.
esas, ésas. Ver: esos, ésos.
esbelto, ta. adj. Hete joja, hete ñembo’y.
escabullirse. prnl. Kañy, poeja, jehekýi, poguyrõ, piã, ha (ho) ñemihápe.
escala. f. Jupiha, py rupiha.
escalar. tr. Jupi.
escalera. f. Jupiha, porojupiha, jupiguataha.
escalinata. f. Ver: escalera.
escalofrío. m. Pirĩ, ty’ái ro’ysã.
escalón. m. Pyrupiha, jupiha, pyjupiha.
escalonar. tr. Mopa’ũ pa’ũ.
escama. f. Pira ape, pira pire.
escamotear. tr. Mokañy, monda, pe’a pokarẽme.
escampar. intr. Pi, pa ama.
escanciar. tr. Tykua, hekuavo.
escandalizar. intr. Mba’e vai (tie’ỹ) hechauka, mondýi.
escándalo. m. Techauka vai (tie’ỹ).
escandaloso, sa. adj. Tie’ỹ, ojechauka vaíva.
escaño. m. Guapyha, apyka.
escapar. intr. y prnl. Piã, sẽ, dipara, tutu, jehekýi, jo’o yvy, joka yvy, guari, poi pýgui, mbovu kamisa lómo, pykúi tape. e. de entre las manos. Poeja, poguyrõ.
escape. m. Ñesẽ, ñepiã.
escápula. f. Ati’y kangue.
escarabajo. m. Lembu, yvyra kytĩha.
escarbadientes. m. Tãikutuha, tãimopotĩha.
escarbar. tr. Typeka, guyguy, havyka, hyvykói, jevyka, jyvykói. e. la tierra. Yvyjo’o, yvykarãi, jo’o yvy, jetypeka.
escarcha. f. Ysapy rypy’a, eláda.
escarchar. intr. Vela.
escarnecer. tr. Ñembohory asy.
escarnecido, da. adj. Jojaipyre, mbohorypyre.
escarnio. m. Jejojái, ñembohory, ñenupã, jeharu.
escasear. intr. Ver: escaso.
escasez. f. Jehasa asy, pokãngue.
escaso, sa. adj. Mbovy, pokã, kytã’i.
esclarecer. tr. Mohesakã, hesape.
esclarecido, da. adj. Tesakãva, arandu.
esclavo, va. m. y f. Tembiguái.
escoba. f. Typycha.
escoger. tr. Poravo.
escogido, da. adj. Poravopyre.
escolar. adj. Mbo’eha rehegua. 2. com. Temimbo’e, ekueléro (ra).
escombro. m. Kusugue, ogakue rembyre.
esconder. tr. Ñomi, mokañy, ñongatu. 2. prnl. Kañy, guari, ñemi.
escondido, da. adj. Kañy, ñemi, syvy. a escondidas. Ñemihápe, kañyhápe, syvy.
escondite. m. Ñemiha, kañyha. juego del e. Koréko, tuka’ẽ kañy.
escopeta. f. Mboka puku.
escoria. f. Tembyre, yty, tepoti.
escoriación. f. Pire’o.
escorpión. m. Japeusa.
escozor. m. Ko’õ, joha, temói. causar e. Mbojy.
escribir. intr. y tr. Hai, kuatia, krivi.
escrito, ta. adj. Haipyre, kuatiapyre. 2. m. Kuatiañe’ẽ, kuatia, jehai, tembikuatia, tembihai.
escritor, ra. m. y f. Haiha, haihára, aranduka apoha, pyahaha, kuatiahaihára.
escritorio. m. Haikoty, kuatiarenda, kuatiamesa.
escritura. f. Taipy.
escroto. m. Ta’ỹi ryru, ta’ỹi pire.
escuadra. f. Irundyke. 2. Ygarata rysýi.
escuchar. intr. Japysaka. tr. Hendu.
escudriñar. tr. Maña asy, povyvy vyvy.
escuela. f. Mbo’ehao, mbo’eharóga, ekuéla.
escuelero, ra. m. y f. Temimbo’e.
esculpir. tr. Moha’anga.
escupir. intr. y tr. Ndyvu, ñendyvu.
escurridizo, za. adj. Sỹi, osyryry katúva.
escurrir. tr. Mbosyryry. 2. prnl. Jehekýi.
ese. f. Tai s réra.
ese, esa. adj. dem. Pe, upe, ku, aipo, ako.
ése, ésa, eso. pron. dem. Péva, péa, aipóva, aipóa, upéva, upéa, ma’ẽra.
esencia. f. Teko. 2. fig. Karaku. 3. Mba’eryakuã.
esférico, ca. adj. Apu’a.
esforzarse. prnl. Ñeha’ã, ñepia’ã, ku’i, myatã, ña’ã.
esfuerzo. m. Ñepia’ã, ñeha’ã, ta’ã, ñepyta’ã, jepytaso.
esguince. m. Karáu.
eslabón. m. Itasa joaju.
eslora. f. Yga pukukue.
esmalte. tr. Mba’e moapesỹiva.
esmeralda. f. Itarovy.
esmerarse. prnl. Ñeha’ã, japo porã.
esnobismo. m. Ñembovu rei.
eso. pron. dem. Péva, péa, upéva, upéa, aipóva, aipóa, ma’ẽra. con todo e. Upéicha ramo jepe. Por e. Upévare.
esófago. m. Tembi’u rape.
esos, esas. adj. dem. Umi.
ésos, ésas. pron. dem. Umíva, umía. como é. Umívaicha, umícha.
espaciar. tr. Mopokã, mopa’ũ.
espacio. m. Arapy. e. intermedio. Pa’ũ. e. primigenio. Ára yma.
espacioso, sa. adj. Pyguasu, tuicha, pyrusu.
espada. f. Kyse puku.
espalda. f. Ape, kupe, atúa, atukupe.
espantapájaros. m. Guyra mondyiha.
espantar. tr. Mondýi, mongyhyje.
espanto. m. Py’andýi, ñemondýi, kyhyje.
español, la. adj. Españagua. 2. m. Karaiñe’ẽ.
esparcido, da. adj. Asãi, sarambi.
esparcimiento. m. Vy’aha, pytu’u.
esparcir. tr. Myasãi, moasãi, muasãi, mosarambi. 2. prnl. Sarambi, ñemyasãi.
espátula. f. Patula, yvyra pehẽ.
especial. adj. Poravopyre.
espectacular. adj. Hechapyrãite.
espectáculo. m. Techaukaha.
espejo. m. Itangecha.
espeluznante. adj. Mopirĩva, mondyiha.
esperanza. f. Ta’arõ, ñeha’arõ, jerovia.
esperar. intr y tr. Ha’arõ, jerovia. e. en el camino. Hapera’arõ.
esperma. f. Mombary.
espesar. tr. Mohypy’ũ.
espeso, sa. adj. Hypy’ũ.
espesura. f. Javorái, ypytũ, ka’aguy ypytũ.
espía. com. Pyrague, nambikupe, tĩro’ysã.
espiar. tr. Mangea (maña, ma’ẽ, hendu) kañyhápe.
espiga. f. Hára, ygue.
espina. f. Ñuatĩ, tatĩ. sacar e. Ñuatĩ’o.
espinazo. m. Ape kangue.
espinillo. m. Jukeri, jakarati’a.
espino. m. Ñuatĩ, jukeri.
espinoso, sa. adj. Hatĩ. hierba e. Kapiatĩ.
espirar. intr. Nohẽ yvytu.
espíritu. m. Pytu, ã, ánga.
esplendor. m. Jajái.
esponjoso, sa. adj. Haviru, avevo, vevúi.
espontáneo, a. adj. Jehegui rei.
esporádico, ca. adj. Pokã, sapy’a py’a.
esposa. f. Tembireko. 2. pl. Pokuaha.
esposo. m. Ména. e. de la hija. Tajyme.
espuela. f. Pyatĩ, pyratĩ.
espulgar. tr. Ky’o, avyky, kyreka, tungusu’o.
espuma. f. Tyjúi.
espumadera. f. Tyjui’oha.
espumante. adj. Hyjúiva.
espumar. intr. Hyjúi.
espumoso, sa. adj. Hyjúi.
esputo. m. Tendyhague, karrahague.
esquela. f. Kuatiañe’ẽ’i.
esqueleto. m. Kanguekue.
esquilar. tr. Ñapĩ, hague’o.
esquilmar. tr. Pyte, piro.
esquina. f. Tugua, ekína, mokõi tape (tápia) ojejuasahápe.
esquivar. tr. Hekỹi, piã, jei, koni. 2. prnl. Jehekýi.
esquivo, va. adj. Rari, saite, sagua’a.
esta. Ver: este.
ésta. Ver: éste.
establecer. tr. Moĩ, mohenda.
establo. m. Kora, tymba rupa, mymba renda.
estaca. f. Yvyra akua.
estación. f. Pytaha, mba’yru pytaha. 2. Ára. e. de las flores. Ára yvoty.
estado. m. Teko, pórte. 2. Tetã.
estafa. f. Ñembotavy.
estafado, da. adj. Oñembotavýva, oje’úva.
estafador, ra. adj. Porombotavýva, poro’uha.
estafar. tr. Mbotavy, poro’u.
estallar. intr. Pu, soro.
estallido. m. Mba’epu.
estampa. f. Ta’anga.
estampado, da. adj. Para.
estampar. tr. Moĩ, moha’anga, mbopara.
estampido. m. Mbokapu, sunu.
estampilla. f. Ta’anga’i repy rerahaha.
estancado, da. adj. Opytáva, ono’õva.
estancar. tr. Mombyta. e. agua. Yno’õ.
estanco. m. Y pyta. 2. Ñemuha tetãmegua.
estandarte. m. Aoveve, aty rechaukaha.
estaño. m. Ita membe.
estar. intr. Iko, ĩ, ime. e. por. Pota. no e. Ndaipóri.
estás. adj. dem. Ko’ã, ã.
éstas. pron. dem. Ko’ãva, ãva.
estatura. f. Yvatekue, tete yvatekue. baja e. Karapakue.
esté. m. Kuarahyresẽ, kuarahysẽ.
este, esta. adj. dem. sing. Ko.
éste, ésta. pron. dem. sing. Kóva, kóa.
estela. f. Rapykuere.
estera. f. Piri.
estéril. adj. Hi’a’ỹ. mujer e. Kuña memby’ỹ. hombre e. Kuimba’e ta’yra’ỹ.
esterilidad. f. A’ỹ, memby’ỹ, ta’yra’ỹ.
estero. m. Karugua, apasuru, apasusũ, tuju, ypeguaho, yvy susũ.
estiércol. m. Tymba rekaka, tepoti.
estilar. tr. Jepokuaa.
estilística. f. Ñe’ẽkuaaporãmbo’e.
estilo. m. Teko.
estilográfica. f. Haiha tyky.
estima. f. Mborayhu, porangareko, jerovia.
estimación. f. Ñembohepy.
estimado, da. adj. Momorãmbyre, hecharamombyre, jehayhupyre.
estimar. tr. Hayhu, mbohepy, mbojerovia, mboaje, porangareko, jerovia.
estimular. tr. Mokyre’ỹ, mbohetia’e.
estío. m. Arahaku.
estiramiento. m. Jepyso.
estirar. tr. Myatã, pyso, mbopuku, vyso. e. el cuello. Jajuvyso. 2. prnl. Jepyso, jetepyso.
estirón. m. Ñemyatã.
estirpe. f. Te’ýi.
esto. pron. dem. Kóva.
estómago. m. Py’a. e. de aves. Takara’a. acidez de e. Py’ahái.
estopa. f. Karaguata ryvi.
estorbar. tr. Myangekói, joko, mopa’ã.
estornudar. intr. Atĩa.
estornudo. m. Atĩa.
estos, estas. adj. dem. pl. Ko’ã, ã.
éstos, éstas. pron. dem. Ko’ãva, ãva.
estrábico, ca. adj. Savã, hesavã.
estrabismo. m. Tesavã.
estrago. m. Ñembyai, jejuka guasu.
estrangular. tr. Juvy, jajuvoka, jajumondoho.
estrechar. tr. Mbopo’i, mbopyka’i. e. entre los brazos. Ñañuã, ñañuvã.
estrechez. f. Po’ikue. 2. Techavai, mboriahu.
estrecho, cha. adj. Po’i, pyka’i, pychi’ĩ, chi’ĩ.
estregar. tr. Pichy.
estrella. f. Mbyja, Kirito rataindy. luz de las e. Jasyrata.
estrellado, da. adj. Mbyja hetáva. cielo e. Yvága mimbipáva.
estrellar. tr. Mombu, joka, mbota. 2. prnl. Ñembota, jejoka.
estremecer. tr. Mopirĩ. 2. prnl. Pirĩ, pepe, sysýi.
estrenar. tr. Poru ramo, moñepyrũ. e. ropa. Okaichipa.
estreno. m. Ñepyrũ.
estreñimiento. m. Pa’ã, tepoti (tekaka, kaka) pa’ã.
estrépito. m. Guarara, tororõ, pararã, tyapu guasu.
estribar. intr. Jepytaso, ñepyta’ã.
estribo. m. Pyenda.
estropeado, da. adj. Oñembyaíva, soro.
estropear. tr. Mbyai, momeguã, hunga. 2. prnl. Ñembyai.
estruendo. m. Guarara, tyapu guasu.
estrujar. tr. Jopy, ñami, hykue’o.
estudiante. com. Temimbo’e.
estudiar. intr. y tr. Ha’ỹijo, ñemoarandu, jetavy’o, pyguara, jetypeka.
estudioso, sa. adj. Oikuaaséva.
estupidez. f. Tovatavy.
estúpido, da. adj. Tavy, hovatavy, výro, výra.
etapa. f. Ararasa, ára pehẽngue.
etcétera. m. Ha ambuéva, ha umía.
éter. m. Ára pytuete.
eternamente. adv. Arapave’ỹme, arapa’ỹme.
eternidad. f. Teko apyra’ỹ.
eternizar. tr. Mbopave’ỹ.
eterno, na. adj. Apyra’ỹ, apyre’ỹ, opave’ỹva.
ética. f. Tekoporã.
etimología. f. Ñe’ẽypy.
eufemismo. m. Ñe’ẽ mbojere.
eufónico, ca. adj. Ipu porãva.
euforia. f. Vy’a.
Europa. f. Yvy para mboypýri.
evacuar. tr. Jehekýi, monandi, ha, ho. 2. e. el intestino. Kaka, poti.
evadirse. prnl. Piã, ñembogua, jehekýi.
evaluar. tr. Mbohepy, ha’ã tepykue.
Evangelio. m. Ñandejára ñe’ẽ (marandu).
evaporación. f. Pytuho.
evaporar. tr. Mbogue, motimbo. 2. prnl. Gue, timbo, ñemotimbo.
evasión. f. Ñemombyry, ñesẽ.
evasiva. f. Ñe’ẽ ñembogua.
eventualidad. f. Tapiagua’ỹha.
evidencia. f. Tesakã, mba’e ojekuaa porãva.
evidente. adj. Sakã, hesakã, ojekuaáva.
evitar. tr. Joko, pia, ñemombia, ñemboyke.
evocación. f. Ñemomandu’a.
evocar. tr. Mandu’a.
evolución. f. Ñemomýi tenonderã gotyo.
ex. pref. Kue, ngue, re.
exacerbar. tr. Mohatã.
exactamente. adv. Ha’etépe.
exactitud. f. Teko ha’ete.
exacto, ta. adj. Ha’ete.
exaltar. tr. Momorã, mbotuicha.
examen. m. Tesa’ỹi’o. 2. Kuaa ra’ã, ñeporandu.
examinar. tr. Hecha, ma’ẽ, maña. 2. Kuaara’ã.
excavación. f. Yvyjo’o.
excavar. tr. Jo’o.
excedente. adj. Rembyre. m. Tembyre.
exceder. intr. Hemby, hasa.
excelente. adj. Poravopyre, porã iterei, neporãva.
excepción. f. Sapy’agua, heko peteĩcha.
excepcionalmente. adv. Sapy’apy’a.
exceptuar. tr. Pe’a ambue apytégui.
excesivamente. adv. Eterei, iterei, terei, rasa, korócho.
exclamación, signo de e. Kyndýi.
exclamativo, va. adj. Momorãva.
exclusivamente. adv. Mante, nte, ñoite.
exclusivo, va. adj. Ñónte, ñoite.
excremento. m. Tepoti, poti, tekaka, kaka.
excusado. m. Komu.
exhortación. f. Ñemomarandu, ñemoñe’ẽ.
existencia. f. Tekove, ñeimeha.
existir. intr. Ime, ĩ, iko, ikove.
expectorar. intr. y tr. Karra.
expeler. tr. Poi, ity.
experiencia. f. Tembiasakue arandu.
experimentado, da. adj. Hembiasa hetáva.
experimentar. tr. Ha’ã. 2. Ñandu.
expirar. intr. Pytupa, jehekýi, angakýi, mano.
explicación. f. Ñemohesakã.
explicar. tr. Mohesakã, mombe’u, ha’ỹijo, mosakã.
explícitamente. adv. Heraitépe.
explotar. tr. Pu, kapu. hacer e. Mombu. 2. Momba’apo rei, pyte.
exponer. tr. Mombe’u, hechauka. 2. prnl. Hasa kyhyje rupi.
exposición. f. Tembiechauka.
expresar. tr. Mombe’u. 2. prnl. Ñe’ẽ, ‘e, ‘i.
exprimir. tr. Ñami, hykue’o, poka, mondyky.
expulsado, da, adj. Mosẽmbyre , ñemosẽva. ser e. Ñemosẽ.
expulsar. tr. Mosẽ.
extasiado, da. adj. Jurujái.
extender. tr. Pyso, mosarambi, muasãi, myasãi, moasãi. e. la mano por algo. Pojái.
extendido, da. adj. Asãi, pysopyre, mosarambipyre.
extenuado, da. adj. Kane’õ rasa.
extenuar. tr. Mokane’õ.
exterior. adj. Okapegua. 2. m. Oka, okára, okaha. 3. Tetã ambue.
exterminar. tr. Jukapa, momba, pe’apaite.
extinguir. tr. Mbogue. 2. prnl. Gue.
extinto, ta. adj. Amyrỹi.
extirpar. tr. Hapo’o, nohẽ.
extraer. tr. ‘O, hekýi.
extranjero, ra. adj. Pytagua, arrivéño, vríngo.
extrañar. tr. Hechaga’u. 2. prnl. Ha’arõ’ỹ.
extraordinariamente. adv. Ikoe, eterei, iterei, terei, rasa.
extraordinario, ria. adj. Tapiagua’ỹ, jepigua’ỹ.
extraviado, da. adj. Kañy.
extraviar. tr. Mokañy. 2. prnl. Kañy, jetape’avy, ñedesatina.
extremo, ma. adj. Pahague. 2. m. Apy, apýra, topyta, tĩ, apỹi.
exudar. tr. Ry’ái, apechyry.
eyacular. intr. Momba, poi.
(*) El significado de las palabras fue extraido de Natalia Krivoshein de Canese y Feliciano Acosta Alcaraz. “Ñe’ẽryru (Avañe'ẽ - Karaiñe’ẽ // Karaiñe’ẽ - Avañe'ẽ) - Diccionario (Guaraní - Español // Español - Guaraní)” (2003), integrantes del Instituto Superior de Lenguas de la Universidad Nacional de Asunción. Ed. por Ediciones y Arte S. R. L., segunda edición, Colección Ñemitỹ, Asunción.